Michal Kováč mladší so staršou dcérou krátko pred únosom - dnes má 16 rokov. Podľa vyšetrovateľov ho zavliekla do Rakúska 31. augusta 1995 Lexova SIS. FOTO - ARCHÍV SME
Ivan Lexa chystá k 9. výročiu únosu Michala Kováča mladšieho do Rakúska vydať knihu. Bude sa volať Únos, no namiesto opisu násilného zavlečenia exprezidentovho syna do Rakúska bude opisovať chytenie Ivana Lexu v Juhoafrickej republike a jeho prevoz na Slovensko.
To sú paradoxy!
Lexa sa od roku 2000 skrýval v zahraničí napriek tomu, že bol na Slovensku stíhaný z viacerých trestných činov. Polícia ho našla a zaistila v júli 2002 v súlade s platnými zákonmi. On to však v knihe paradoxne označuje ako "únos" a jeho advokáti za "porušovanie ľudských práv".
Podľa vyšetrovacích orgánov bol pritom uneseným mužom zo Slovenska Michal Kováč junior. Stalo sa tak 31. augusta 1995 a podľa výpovedí svedkov - bývalého zamestnanca SIS Oskara Fegyveresa i vtedajšieho námestníka Jaroslava Svěchotu - stála za akciou práve tajná služba.
V tom čase jej šéfoval Ivan Lexa a jeho priamym nadriadeným bol premiér Vladimír Mečiar. Napriek tomu otec Vladimír Lexa tvrdil SME pred týždňom toto: "Synovi sa žije ťažko. Veru ťažko."
Lexa a hormóny
Kým Kováč mladší nestojí o medializáciu, Lexa junior sa jej nevyhýba - ak ide o pozitívnu prezentáciu.
Pre týždenník Plus 7 dní poskytol v júni rozsiahly rozhovor, kde namiesto vysvetľovania svojich činov na poste šéfa SIS hovoril o harmonickom spôsobe svojho života, hormónoch šťastia a vplyve "slnka, pohybu, sexu alebo masturbácie".
"Učí o tom aj stará indická kultúra. Možno keď dôležitosť sexu potvrdia verejne aj odborníci, tak tieto záležitosti budú na našom konzervatívnom Slovensku normálne," vysvetlil pre Plus 7 dní.
Tam tvrdil, že pracuje ako živnostník. Pre SME rozhovor, týkajúci sa káuz SIS, cez právnika Ľubomíra Hlbočana odmietol. "Môj klient nebude vášmu denníku vypĺňať uhorkovú sezónu," zdôvodnil to advokát.
Pátranie po Ivanovi L.
Málokto vie, kde Ivan Lexa momentálne býva. Na rozsiahlom majetku Lexovcov nie je zastihnuteľný. Bezprostrední susedia ich chaty v Senci ho celé leto nevideli: "Vôbec sa tu neukázal."
Servírka v seneckom hoteli Zátoka hovorí to isté: "Na rozdiel od otca Ivan do hotela vôbec nechodí." Rovnaké informácie dostávame v ďalšom seneckom hoteli Lexovcov s názvom Labuť.
Vo vilách rodiny na Červeňovej ulici a na Ulici Hany Meličkovej v Bratislave sa vraj takisto nezdržuje. "Ivan Lexa? Toho som tu nevidel už celé roky," hovoria svorne obyvatelia protiľahlej vily na Červeňovej i bytovky na Dlhých dieloch.
Vídať ho len na ranči Rozárka v Pezinku. Chodí tam jazdiť na koni v spoločnosti zlatého retrievera Belu. Potvrdzuje to aj mladá servírka: "Chodieva sem pomerne často."
Podľa nej tam však nebýva. Známe je len to, že ho pri náhodných stretnutiach sprevádza mladá dáma, ktorá nie je jeho manželkou.
Lexa a súdy
Voči Ivanovi Lexovi sa naďalej vedie niekoľko súdnych sporov, súvisiacich výlučne s jeho prácou na poste riaditeľa SIS v rokoch 1995 až 1998.
Okrem iného ide o prípad protiprávneho vyraďovania strelných zbraní, konkrétne 5 guľometov, 30 samopalov, 31 revolverov, 218 pištolí, 6 malokalibroviek, vyše 74-tisíc nábojov a sedem útočných nožov. Škodu, ktorá tak vznikla slovenskej tajnej službe, vyčíslila polícia na 4 milióny korún.
Zatiaľ nebolo vytýčené ani pojednávanie v prípade takzvaných mŕtvych duší. Neexistujúcim 12 osobám, ktoré SIS evidovala ako riadiacich dôstojníkov, bolo v rokoch 1995 až 1998 vyplatených 3 a pol milióna korún, ktoré získavali iní riadiaci pracovníci Lexovej SIS.
Podľa vyšetrovateľa Úradu boja proti korupcii sa uvažuje aj o obvinení Ivana Lexu v tom, že mal v rokoch 1994 a 1995 ako poslanec nezákonne vypočúvať príslušníkov SIS bez zbavenia mlčanlivosti a pýtať sa ich na skutočnosti, ktoré boli predmetom služobného a štátneho tajomstva.
Takisto mal porušiť zákon o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru, keď podľa vyšetrovateľa zakázal, aby noví príslušníci SIS hlásili svoje prijatie ministerstvu vnútra. Za nich potom SIS údajne neodvádzala ministerstvu príspevok na sociálne zabezpečenie, ale použila ich na svoje účely v sume 5 miliónov.
Niektoré ďalšie kauzy vrátane únosu Kováča mladšieho a vraždy Remiáša boli zastavené z dôvodu udelenia amnestie zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara a z dôvodu zmeny výpovede svedkov. (edi)
Téma únosu je pre Kováčovcov tabu
Michal Kováč mladší nechce na udalosti spred 9 rokov myslieť a už vôbec o nich hovoriť. Nielen s médiami, ale ani s rodinou. "Pochopte ma, prosím, už sa k tomu nechcem vracať. Iba by to vyvolalo zbytočné reakcie," povedal mladý Kováč SME.
Jeho otec to vysvetľuje: "Je skeptický a smutný z toho, že sa s kauzou kompetentné orgány nedokázali vyrovnať. On sa s ňou vyrovnal v zmysle, že na to chce zabudnúť. Je rád, keď sa o tej téme nehovorí, nie je jeho srdcovou."
Počas únosu dávali príslušníci SIS podľa výpovede svedka Oskara Fegyveresa vtedajšiemu synovi prezidenta elektrické šoky na genitálie a liali doň whisky. Po zavlečení do rakúskeho Hainburgu musel navyše stráviť pol roka mimo rodiny.
Kováč senior: "Napriek tomu o Lexovi vôbec nehovoríme. Zo zásadných dôvodov a zámerne. Hoci myslím, že sa ho to ešte silne dotýka - no neprejavuje to. A jeho dôvera v slovenskú spravodlivosť dostala facku."
Kováčovou prioritou sú práca a rodina
Kováč mladší sa od témy najviac snaží ochrániť svoje dcéry - 16-ročnú Michaelu a 14-ročnú Kristínu. Rodina a práca sú jeho prioritou.
"Nerozprával sa s nimi o tom odvtedy, ako sa to stalo. A ani nikto v jeho rodine sa nesnaží túto citlivú tému otvárať. Keď sme boli spolu a mne niečo náhodou ubehlo z úst, Mišo ma upozornil - ale tati, nechaj to, prosím ťa, tak."
Syn prezidenta si postavil život nanovo. Z podnikateľa sa stal diplomat - pracuje na ministerstve zahraničia. Tu si našiel aj nových priateľov, ktorých spoznal počas pôsobenia na ambasáde v Indii. To mu podľa otca zdvihlo sebadôveru.
"Sú to pomerne mladí ľudia na rôznych pozíciách, ktorí sa majú radi, veria si a cítia sa medzi sebou dobre. Nikto z nich tam nie je preto, že by chcel z druhého ťažiť." Stretávajú sa aj mimo práce na neformálnych grilovačkách, rodinných návštevách.
Aktívna politika Kováča nezaujíma
Politika zaujíma mladého Kováča len v rámci pracovných povinností. Exprezident však tuší, že syn má v sebe skrytú nádej v oficiálnom pomenovaní vinníkov celej kauzy. "Že v budúcnosti nájdu kompetentné orgány spôsob vyrovnania sa s tým, čo sa mu 31. augusta 1995 stalo."
Autor: Braňo Dobšinský, dam
