|
FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ |
Opäť sa vyťahuje otázka autonómie, opäť sa hovorí o zakázaní strany SMK. Vyťahuje to Duray, Smer i slovenskí národniari. Maďarskí poslanci na to reagujú otvorením rokovacieho poriadku, aby mohli v parlamente hovoriť po maďarsky.
Ako to presne je, ale aj aký je stav koalície a spoločnosti, aj o tom, ako si poradil s bielymi goliermi mafie, hovoril so SME predseda SMK a podpredseda parlamentu BÉLA BUGÁR.
Podľa typológa Pavla Korčeka máte črty ideálneho prezidenta. Čo vy na to?
Nemám takéto ciele. Robiť prezidenta, premiéra, predsedu parlamentu je veľmi náročné - najmä smerom k rodine. A ja som dedinský chlapec, ktorý si rád sadne, povedzme, na malotraktor a ide von. Neviem si v tej situácii predstaviť dvoch bodyguardov okolo seba.
Nemôže to priniesť ani budúcnosť? Keď bude dcéra dospelá?
Nemám takéto pohnútky.
Podľa počtov ste však po voľbách 2002 mali byť predsedom parlamentu. SMK bola druhá najsilnejšia strana vládnej koalície, ten post jej patril.
Neznamená to, že sa ním mal stať Béla Bugár, ja.
Zvyčajne ho zastáva predseda strany. A opakujem, ten post SMK patril.
To, že sa stal predsedom parlamentu Pavol Hrušovský, nám neprekáža. Prekážali nám náznaky, že štát a ľudia nie sú ešte pripravení na to, aby bol Maďar v takej funkcii. To nám bude prekážať vždy.
Prezident Gašparovič pri hodnotení koaličných strán pre SME označil SMK za iredentistickú, po korekcii riaditeľa komunikačnej sekcie kancelárie za nacionalistickú. Súhlasíte?
Nie. Myslím si, že mýliť sa je ľudské. To platí aj smerom k prezidentovi.
A súhlasíte s názorom Edit Bauer a Miklósa Duraya, že v zákone by mala byť možnosť hovoriť v slovenskom parlamente po maďarsky?
Nie po maďarsky - v jazykoch národnostných menšín. To sme mali do roku 1996 a o to sa usilujeme. Ak dôjde k novelizácii rokovacieho poriadku, v tom momente to opäť otvoríme.
Akým signálom to bude pre vás, ak to neprejde?
Že je to výsledok rozhodnutia našich koaličných partnerov a poslancov Národnej rady vôbec.
Ako by to po prípadnej novelizácii malo v praxi vyzerať?
Tak, ako do roku 1996, keď bolo oslovenie po maďarsky a ostatné sa hovorilo po slovensky. Vždy je dobré ísť do zahraničia a povedať - táto možnosť je na Slovensku menšinám poskytnutá. Rovnako ako možnosť zapísať si meno v materinskom jazyku - a využíva ju asi 10 percent ľudí. Možnosť neznamená povinnosť. Je to aj o zrelosti demokracie v danom štáte, v tomto prípade v Slovenskej republike.
V septembri to navrhnete?
Rokovací poriadok sa otvorí a my tú klauzulu navrhneme. Po rozhovoroch s koaličnými partnermi však nepredpokladám, že to prejde. No to je ich problém. My sme to dopredu avizovali na grémiu. Vyjadrenia pána Mišíka, že takéto ciele od nás nepočul, teda nie sú pravdivé.
Je možné, že ak to neprejde, zablokujete rozhovory o rokovacom poriadku?
Určite nie.
Slovenská národná strana sa síce postupne sama rozkladá, takéto vyjadrenia ju však môžu zjednotiť. Ona prišla v roku 1996 s tým, aby sa to z rokovacieho poriadku vyňalo. Chýba vám v parlamente?
Názory, že toto môže zjednotiť SNS, tvrdo odmietam! Kto robí politiku, musí sem-tam pristúpiť na morálny kompromis. Ak som presvedčený, že konkrétna vec je dobrá v rámci demokracie - zvlášť, keď sme v únii - musím to podporiť. Nezávisle od toho, kto a ako do nás kopne.
Smer Roberta Fica si už tiež privlastňuje národnostné témy - hovorí o strachu z autonómie. Sú jeho obavy oprávnené?
Keď to hovoril, bol som akurát v južnom Tirolsku, v oblasti územnej autonómie, kde je počas dovolenky viac Talianov. Všetko, aj omše, sú tam dvojjazyčné. Ani územná autonómia neznamená odtrhnutie sa - to sú len pseudoproblémy niektorých nacionalistov. Oni si vždy nájdu tému, SNS najnovšie snahu o zakázanie SMK. A keby tu SNS dávno neexistovala, vždy je tu Smer, ktorý tieto témy zneužíva. Ficovi som to aj povedal.
V každom prípade o autonómii vždy hovorí aj Duray.
Problém je v tom, že o autonómii netreba hovoriť. Ak je na to vôľa, treba to zrealizovať. Ale pomenujme, čo to autonómia v skutočnosti je!
Však to pomenujte.
Keď v minulosti slovenskí buditelia žiadali autonómiu, mali na mysli samostatný štát. Preto je na Slovensku obava z autonómie vôbec. Územná autonómia je časť územia daného štátu, ktorá v určitých veciach rozhoduje samostatne a v určitých sa nemôže rozhodnúť bez zástupcov celej krajiny. Sú aj iné typy autonómie - kultúrna, školská - ktoré sú pre nás dôležité. Aj v samosprávach sa môžu rozhodnúť, ako s prostriedkami štátu naložia. Rovnako na Orave, v Liptove, na juhu.
Nie je to Felvidék, návrat k Rakúsko-Uhorsku?
V žiadnom prípade! Neexistuje napríklad ani možnosť vypísania petície o tom, že sa osamostatníme. To neexistuje! Každý štát si chráni svoje územie - a keď je to potrebné, aj vojenskými prostriedkami. Pre človeka, ktorý používa aspoň pár mozgových závitov, je to absolútne jednoznačné.
Zvonku to vyzerá, akoby ste vy nabaľovali na svoju osobu slovenských voličov, Duray maďarských. Je to tak?
Absolútne nie. Pozrime sa napríklad na výsledky volieb z roku 2002. Ja som mal okolo 220-tisíc preferenčných hlasov, Duray okolo 30-tisíc.
A koľko bolo maďarských a slovenských voličov?
Maďarských voličov bolo 320-tisíc, podľa prieskumov je voličov slovenskej národnosti asi 2,5 percenta. Z 11 percent je stále 9 percent Maďarov, žijúcich na Slovensku. Viem, že niektorí hovoria, že to máme v strane rozdelené - že jeden sa vyjadruje umiernenejšie, druhý radikálnejšie. Nie je to pravda.
Duray však hovorí aj to, že sa síce niekedy prejavujete ako radikálny politik, ale ním nie ste. Čo to je byť radikálom? Negatívum či pozitívum?
Z hľadiska záujmov všetkých to môže byť negatívom, z hľadiska danej skupiny to môže byť pozitívom. Je otázne, či viem priblížiť tieto dve hľadiská - to je pre moje vyjadrovanie sa podstatné. To robím.
Podľa politológov naozaj problémy v spoločnosti - i v koalícii - pomenúvate priamo. Pred časom ste vyhlásili, že väčšinová politika by sa jednoduchšie robila bez Dzurindu ako premiéra. Zhoršil sa váš vzťah?
Hovoril som to v čase, keď odišli ľudia z SDKÚ - kvôli nemu. Hovorili, že by sa v tom prípade mohli vrátiť. Bola to vec, ktorá potrebovala silnú politickú vôľu. Tá nebola, pre nás je tým celá vec skončená. Aj napriek tomu, že vláda nemá väčšinu. Samozrejme, vzťahy s pánom premiérom sú odvtedy rezervovanejšie a okrem pár telefonátov sme žiadne spoločné stretnutie nemali.
Predtým ste mali?
Áno, samozrejme. A keď bol nejaký problém, stretli sme sa medzi štyrmi, niekedy medzi ôsmimi očami - a prediskutovávali sme ho. To už nefunguje - ale je to rozhodnutie premiéra.
Zmenil sa Dzurinda aj z vášho pohľadu? Oproti roku 1998, 2002?
Zmenil. V prvej Dzurindovej vláde bola komplikovanejšia koalícia - napriek tomu to zvládol. Stále rokoval, hľadal kompromisy. V minulosti v tejto vláde už hľadal väčšinovú podporu. Podarilo sa to párkrát, čo, samozrejme, vyvolalo nevôľu koaličných partnerov. Máme v koalícii dohodu, že takáto väčšinová podpora sa využívať nebude. Nemám dôvod neveriť, že to nebude dodržané.
Podľa vašich vyjadrení zo začiatku júna by bolo rokovanie a dohody koaličných strán s nezávislými poslancami, ktoré by sa netýkalo ich regiónu, začiatkom konca. Konca čoho? Koalície?
To treba spresniť. Ak by sme zistili, že sú tu dohody a za nimi veci, ktoré nekorešpondujú s morálkou, osobné výhody pre týchto poslancov, tak to je začiatok konca. Koalície.
Ukázalo sa však, že s niektorými nezávislými poslancami sa rokovania uskutočňujú. Bývalý člen HZDS Miroslav Abelovský sa netají tým, že mu premiér sľubuje post podpredsedu parlamentu. To nie je prípad, o ktorom hovoríte?
Určite nie. Ak SDKÚ príde s tým, že sa dohodli, majú 78 hlasov, ale za to musia poskytnúť tento post - a keď celá koalícia povie, v poriadku, tak to nie je to, čo som naznačil. Nejaké osobné výhody. Nehovorím o postoch. Ale keď už sme pri tejto otázke, nebude podľa mňa zrealizovateľná. Táto koalícia nevedela v čase disponovania 78 hlasov poslancov zvoliť vlastného podpredsedu. Preto stále hovorím, že by bolo lepšie, keby sme sa dohodli s Martinákovou. Vôľa však musí byť aj na ich strane.
Čo sa stane, keď v septembri neprejde Zajacova reforma, keď neprejdú reformy v školstve, keď bude ohrozený rozpočet? Nehovorí sa tomu patová situácia?
To je to, na čo som upozorňoval. Pán premiér hovorí, že si musíme zvyknúť na to, že nie všetky zákony prejdú, že to určite nebude príjemné, ale budeme sa musieť usilovať, aby prešli ostatné. Tejto logike rozumiem, hovorí - urobme len to, na čo máme silu, ale táto vládna koalícia má 4 členov, 4 segmenty, a keď budú dve koaličné strany cítiť tlak, že im neprechádzajú zákony, povedia si - dobre, ale v tom prípade nebudú prechádzať nikomu inému. Vtedy môže nastať patová situácia, ale tam ešte nie sme a dúfam, že sa tam ani nedostaneme. Najrizikovejší bude rozpočet. Tam bude potrebná aj dohoda vnútri vládnej koalície.
V situácii jeho neprijatia by hrozili predčasné voľby, nie?
Áno, hrozili. A tie by škodili všetkým členom koalície, pretože sme občanom niečo sľúbili, ale predčasné voľby by nám nedali šancu deklarovať, že sme to sľúbené aj splnili. Navyše - o 2 roky možno budeme mať peniaze aj na to, aby sme mali lepší sociálny systém.
Nehovoríte o potrebe dovládnuť preto, že SMK má konečne na poste ministra pôdohospodárstva?
Tým, že sme veľmi blízko európskemu systému rozdeľovania dotácií, je skoro jedno, kto je ministrom - ak bojuje v záujme svojho rezortu. Pri rozdeľovaní dotácií nemôže nič zmeniť. Môže urýchliť rozhodnutia a vybojovať pre svoj rezort viac. To je dôležité.
Rokujete so Slobodným fórom o podpore?
Aj SMK bude mať pripomienky k niektorým klauzulám Zajacovho zákona. To je úplne v poriadku. Ak ich bude mať aj Slobodné fórum, treba s ním o nich rokovať. Predpokladám, že minister Zajac to robí.
Nemal by to robiť aj premiér Dzurinda?
Nemusí to byť len predseda strany, ale mal by to byť aspoň niekto z SDKÚ. Komunikácia zo strany SDKÚ bola v otázke zákonov školstva slabá. A práve SDKÚ a ANO si musia uvedomiť, že stratili svojich poslancov. Nestratili ich ani KDH, ani SMK. Sú to teda strany, čo by mali komunikovať s ďalšími subjektami - a je jedno, či ide o zákony ich rezortu, alebo nie.
Pred rokom Smer v kuloároch vážne uvažoval aj o zostavení budúcej vlády s KDH a SMK. Vedeli by ste si to predstaviť?
Ich rétorika je už horšia ako rétorika Jána Slotu. Hrajú národnostnou kartou. A to je cesta, pri ktorej sa môže SMK rozhodnúť - so Smerom nikdy. Aby si nemysleli, že vytlčú politický kapitál a body na tom, že budú útočiť na SMK a po voľbách nám podajú ruku. To neexistuje! To je aj o zodpovednosti. Či som zodpovedný politik vtedy, keď pod mojím zadkom horí, alebo len vtedy, keď som v príjemnom vánku a zároveň v klimatizovanom priestore.
Kedysi ste hovorili, že sa vám poslanec Národnej rady vyhrážal, že budete mať problémy s mafiou, takzvanými bielymi goliermi. Poviete dnes aspoň to, z ktorej strany bol a o čo mu išlo?
Vystúpil som pri jednej správe o bezpečnostnej situácii, kde som ministrovi vnútra adresoval pochvalu, že v jednom aute našli policajti obohatený urán - len som zároveň vyslovil nespokojnosť, prečo neskúmajú, že to auto bolo vo vlastníctve jedného poslanca. Nemá však zmysel sa k tomu vracať. Ja som si to vyriešil, oni zmizli. Vec je vyriešená.
Zmizli tí, čo vtedy vašu rodinu sledovali? Boli to ľudia od tohto poslanca?
Neviem to dokázať. Vyhrážal sa mi medzi štyrmi očami a týždeň na to sa objavil tmavý jaguár s poznávacou značkou ZHC a tak ďalej, stál pred mojím rodinným domom a sedeli v ňom stále dvaja ľudia. Vtedy sme mali Národnú radu, ja som raz prišiel skôr a vysvetlil som im, ako riešim tieto veci. Už sa nevrátili.
Ak sa takto správa váš kolega poslanec, máte ešte záujem robiť prácu, ktorú robíte? Sedieť medzi tou vzorkou 150 ľudí, ktorí v parlamente sú?
Tu ide o obraz spoločnosti. Pozrime sa na hociktorú oblasť, všade sú podobné problémy. Stačí sa opýtať žien, ktoré idú rodiť. Niektorým naznačili - toľko a toľko tisíc treba dať. A ani jedna nie je ochotná svedčiť. Spoločnosť je taká. Stačí sa ísť pozrieť do podnikov. Je známa situácia, že dvoch zamestnancov prepustili z konkrétneho podniku len preto, že medzi sebou hovorili po maďarsky. A takto môžem pokračovať. Parlament je odrazom spoločnosti. Nemyslime si, že v parlamente sedia svätí ľudia. Kdeže! Akých si ľudia vo voľbách vyberajú, takí tam sú.
