Washington 13. augusta (TASR) - Obdobia horúčav budú v 21. storočí dlhšie a intenzívnejšie. Vyplýva to z aktuálnej štúdie vedcov z amerického Centra pre výskum atmosféry (NCAR) v Boulderi, o ktorej informoval časopis Science.
Podľa klimatických modelov Jerryho Meehla a jeho kolegov v druhej polovici tohto storočia budú horúčavy ešte neznesiteľnejšie najmä na juhu a západe USA, v Stredomorí, častiach Francúzska a Nemecka a na Balkáne.
Zapríčiní to zmena atmosférickej cirkulácie, spôsobená stúpajúcimi emisiami oxidu uhličitého a zmenenou slnečnou aktivitou.
"Extrémne klimatické podmienky sa stanú najväčším problémom ľudstva v tomto storočí," tvrdí Meehl, ktorý nepočíta s tým, že v dohľadnom čase sa zníži objem emisií CO2.
Vedci zostavili počítačový model, ktorý naplnili údajmi o počasí v rokoch 1961-1990 a o horúčavách v Chicagu (1995) a v Paríži (2003). Vo francúzskej metropole podľa odhadov zomrelo vlani v lete na následky tepla asi 15.000 prevažne starších ľudí.
Podľa počítačovej predpovede sa musia obidve mestá pripraviť na to, že v rokoch 2080-2099 stúpne počet dní s horúčavami o 31 percent. Obdobia horúčav, ktoré v Paríži v súčasnosti trvajú v priemere 8,33-12,69 dňa, sa predĺžia na 11,39-17,04 dňa. Horúčavy v Chicagu potrvajú v priemere deväť dní a zopakujú sa dvakrát v roku.
