Viedeň 9. augusta (TASR) - Od rozšírenia Európskej únie sa Rómovia stali jej najväčšou menšinou. Ako ukázala okružná cesta po Slovensku, na ich sociálnej biede podpora z Bruselu nič nezmenila, píše dnešné vydanie rakúskeho denníka Der Standard v celostranovom materiáli Život v pivnici EÚ.
Na Slovensku je 620 rómskych osád, v ktorých žije približne jedna tretina zo 400.000 Rómov podobne ako v osade Budulová neďaleko Moldavy na východe krajiny.
Domy bez okien, namiesto dverí diery v stene. Keď prší, ponárajú sa chatrče v blate, po vode, elektrine a plyne ani chýru, zato obydlia nezriedka páchnu po alkohole.
Spoločenský prepad má svoj dôvod - po roku 1989 to boli práve Rómovia, ktorí sa v dôsledku nedostatočného vzdelania stali prvými obeťami novej hospodárskej situácie, pokračuje Der Standard.
Základ tohto vývoja existoval však už pred rokom 1989 a prejavoval sa napríklad odsunom rómsky detí do osobitných škôl aj kvôli tomu, že neovládali slovenčinu, povedala pre rakúsky denník pedagogička Edita Kovářová.
Finančné prostriedky určené na pomoc Rómom dostávalo pritom Slovensko už pred samotným vstupom do EÚ a budú plynúť naďalej - len zo štrukturálnych fondov EÚ má krajina dostať v nasledujúcich rokoch 1,2 miliardy eúr.
Na pomoc rómskej minorite sa však z týchto peňazí ujde len veľmi malá čiastka, píšu noviny a pripomínajú plány Európskej komisie na vybudovanie predškolského zariadenia v Spišskej Novej Vsi, či iných sociálnych zariadení.
Na Slovensku vzniklo v posledných rokoch viac ako 300 rómskych organizácií, len málo z nich má však záujem urobiť čosi pre svojich spoluobčanov v getách.
Vzhľadom na to, že väčšina podporných prostriedkov pochádza z Bruselu, ide mnohým nevládnym rómskym združeniam len o štatút a o peniaze, pokračuje rakúsky denník, citujúc pritom na vyjadrenia jedného z rómskych politikov, ktorý kandidoval na post poslanca Európskeho parlamentu.
Práve on priznal, že etablovaní Rómovia svojich súkmeňovcov z osád podceňujú a ani medzi nich nechodia - okrem iného aj kvôli "smradu" a obave z rôznych nákaz.
Vládna splnomocnenkyňa pre otázky Rómov hľadí na vstup Slovenska do EÚ so zmiešanými pocitmi. V uplynulých rokoch vypracovala slovenská vláda desiatky koncepcií a stratégií na podporu Rómov, aby splnila prístupové kritériá, ktoré stanovovali aktívnu podporu menšín, len k ich realizáci akosi neprišlo, hovorí Klára Orgovánová. Súčasne vyjadruje pochybnosti, či sa situácia zmení práve po vstupe do únie, keď tlak z Bruselu možno povolí.
Rómovia v getách však nemôžu očakávať veľa ani od 18 rómskych politických strán v SR, z ktorých ani jedna nesedí v parlamente. Zato sa navzájom dohadujú a nie sú schopné vyvinúť politický nátlak na Bratislavu.
Tri mesiace po vstupe do EÚ neprichádzajú už na Slovensko ani delegácie z Európskeho parlamentu, ani z Európskej komisie. Tristo kilometrov od Bratislavy, v rómskom gete v Trebišove, kde po krátení sociálnej pomoci prepukli nepokoje Rómov, pri ktorých zasahovala polícia, je pojem Európska únia aj tak slovom bez významu, dodáva v závere Der Standard.
