Belehrad 4. júla (TASR) - Veľká väčšina Srbov považuje Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) za politický súd, polovica je však presvedčená, že ich krajina nemá na výber a musí s haagskym tribunálom OSN spolupracovať. Len tretina by radšej prijala medzinárodné sankcie, ako spoluprácu s ICTY. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky zverejneného v utorok.
Spolupráca Belehradu s ICTY je považovaná za kľúčovú podmienku pre získanie zahraničných pôžičiek a investícií, ako aj pre plné prijatie do medzinárodných inštitúcií a neskôr do EÚ.
V čase, keď médiá špekulujú, že únia Srbska a Čiernej Hory (SČH) má len mesiac na preukázanie spolupráce, aby sa vyhla novým sankciám, vláda v Belehrade zisťuje verejnú podporu pre vydávanie ďalších obžalovaných z vojnových zločinov do Haagu. Oficiálne miesta sa k správam o termíne do "začiatku septembra" na zatknutia a vydania podozrivých do Haagu nevyjadrili.
Prieskum uskutočnený koncom júla na objednávku ministerstva pre ľudské a menšinové práva zistil, že 76 percent opýtaných považuje tribunál za politicky motivovaný, 51 percent však vyjadrilo presvedčenie, že Srbsko musí s ICTY spolupracovať. Prieskum uskutočnili na vzorke okolo 1000 respondentov.
Po tom, čo nový srbský prezident Boris Tadič v júli krátko po nástupe do úradu navštívil Washington, v srbských médiách sa objavila vlna správ, náznakov a špekulácií o tom, že Belehrad má najviac štyri týždne na to, aby vydal obžalovaných.
"Existuje vážne očakávanie, že niečo bude veľmi rýchlo vyriešené - najneskôr v septembri," povedal agentúre Reuters nemenovaný zdroj blízky vláde.
Presvedčenie, že ICTY je zaujatý proti Srbom, nie je nové. Ale ak väčšina obyvateľov krajiny teraz považuje spoluprácu s tribunálom za pragmatický kurz, vláde to môže uvoľniť ruky pre nariadenie extradícií bez obáv z pouličných protestov.
OSN ani USA vyslovene nepohrozili obnovením drakonických sankcií, podobných tým z čias balkánskych vojen minulej dekády proti režimu Slobodana Miloševiča. Washington však vyhlásil, že k zatknutiam obžalovaných malo dôjsť už dávno.
Medzi najžiadanejších obvinených patrí bývalý veliteľ bosnianskosrbských jednotiek Ratko Mladič, ktorý v súvislosti s bosnianskou vojnou (1992-95) čelí dvom obvineniam z genocídy - kvôli srebrenickej masakre a obliehaniu Sarajeva. Belehrad a Haag sa sporia o tom, či Mladič žije v Srbsku, alebo nie.
Nasleduje štvorica generálov - dvoch policajných a dvoch armádnych - ktorých ICTY minulý rok obžaloval v súvislosti s kosovským konfliktom z rokov 1998-99. Traja z nich otvorene žijú v Srbsku.
Špekulácie srbských médií prakticky ignorujú najznámejšieho obvineného, bývalého prezidenta bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča, ktorý je obžalovaný spolu s Mladičom. Predpokladá sa, že Karadžič sa ukrýva niekde v Bosne a jeho prípad je dôvodom medzinárodného tlaku na bosniansku Srbskú republiku (RS).
Podľa prieskumu len 18 percent Srbov si myslí, že vydanie troch generálov je v národnom záujme, väčšina si ale myslí, že krajina by sa mala podriadiť haagskemu tribunálu.
Len menšina medzi 27 a 38 percentami si myslí, že generáli alebo Mladič vojnové zločiny pravdepodobne spáchali a 61 percent ich považuje za nevinných, alebo dokonca za hrdinov. Zároveň ale 56 percent uviedlo, že by bolo od nich vlastenecké, ak by sa všetci vzdali "politickej inštitúcii" v Haagu.
