Frankfurt nad Mohanom 25. novembra (TASR) - Čo je lepšie, keď sa do motora dostane piesok, čo možno najopatrnejšia prevádzka, alebo naopak môže zvýšenie otáčok motora piesok rozdrviť a doviesť jazdu až do cieľa? Takúto otázku si kladú v dnešnom vydaní nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) autori analýzy o rozširovaní Európskej únie (EÚ) o krajiny strednej a východnej Európy.
Zdá sa, tvrdia autori Helmut Bünder a Hajo Friedrich, že francúzsky minister zahraničných vecí Hubert Védrine stavia na druhý variant. Šéf francúzskej diplomacie v týchto dňoch navrhol, aby do EÚ prijali naraz všetkých 12 kandidátskych krajín, s ktorými sa vedú prístupové rokovania.
Védrinov návrh vyvolal v skupine 10 najpokročilejších kandidátov veľký rozruch. Védrine povedal otvorene to, čo vie každý, ale čo sa sotva niekto odvažuje vysloviť: V domnelej vedúcej skupine sú aj takí kandidáti, ktorí "ešte nie sú tak ďaleko". Bol to nepremyslený výrok? Alebo Francúzsko naozaj spochybňuje scenár predložený pred dvoma týždňami Európskou komisiou (EK), prijať v roku 2004 až 10 kandidátov do EÚ? Pri tomto "veľkom tresku" by museli mať trpezlivosť len Rumunsko a Bulharsko ako aj Turecko, s ktorým sa ešte prístupové rokovania nezačali.
Védrinove vyjadrenia však neprichádzajú ako blesk z jasného neba. Už na summite EÚ v Göteborgu v júni tohto roku vniesli jeho francúzski a britskí účastníci do hry "veľký tresk", ktorý by zabezpečil súčasný vstup všetkým kandidátom s výnimkou Turecka. Bolo by príliš jednoduché pripísať iba na vrub EK a Berlína obavy, že k nemeckému obľúbencovi Poľsku sa bude pristupovať lepšie ako k Rumunsku, ktoré sa tradične cíti byť francúzskym spojencom.
Dôsledkom Védrinovho vyjadrenia by však mohlo byť oddialenie rozširovania EÚ. Len tak by mohli Rumunsko a Bulharsko, ale aj ďalší zaostávajúci kandidáti získať čas a vyriešiť svoje domáce úlohy. Oddialenie rozširovania by však vyhovovalo aj tým starým členom EÚ, ktorí sa nechcú vzdať nárokov, na ktoré si zvykli. To platí pre Francúzsko pokiaľ ide o subvencie pre poľnohospodárstvo, Španielsko, pokiaľ ide o podporu menej rozvinutých regiónov a v neposlednom rade aj pokiaľ ide o nemeckého ministra financií Eichela, ktorý sa snaží o zníženie nemeckého príspevku do rozpočtu EÚ. Už posunutie rozšírenia EÚ z roku 2002 na 2004 prinieslo EÚ v porovnaní s finančným plánom dohodnutým v Berlíne úspory v sume 16 miliárd eúr.
EK oficiálne zotrváva na princípe regaty, podľa ktorého majú byť kandidáti prijímaní podľa svojho pokroku a pripravenosti na vstup do EÚ. EK má k rozšíreniu prijať strategický dokument, ktorý majú schváliť v polovici decembra na summite EÚ na zámku Laeken na predmestí Bruselu. Hlasy z Paríža, zdá sa, potvrdzujú prinajmenšom zmenu vzorca. Keďže podľa ubezpečenia summitov EÚ z Nice a Göteborgu sa budúce nové členské krajiny EÚ, rovnako ako členovia EÚ, budú môcť zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu už v roku 2004, cíti sa väčšina uchádzačov byť už v cieli.
Cesta späť už neexistuje napriek štandardnému slovníku o podmienkach na prijatie, o ktorých hovorí strategický dokument. Podľa autorov to vyzerá, akoby bolo spoločenstvo pripravené ťažko sklamať nádeje ľudí v kandidátskych krajinách a bralo do úvahy stroskotanie celého projektu v ľudových hlasovaniach. Vyjednávači s EÚ od Tallinnu až po Prahu už teraz upozorňujú, že ďalšie preťahovanie vstupu do EÚ by mohlo posilniť tábor protivníkov vstupu do spoločenstva.
Pre EÚ nie je žiadny rozdiel, či v prvej vlne prijme šesť kandidátov, s ktorými sa vyjednávanie začalo už v roku 1998, alebo sa rozhodne pre "veľký tresk", pri ktorom budú prijaté aj Litva, Lotyšsko, Slovensko a Malta, tvrdí komisár pre rozširovanie Günter Verheugen. V prvej skupine pozostávajúcej z Estónska, Poľska, Maďarska, Českej republiky, Slovinska a Cypru žije 63 miliónov ľudí, štyri "zaostalejšie" kandidátske krajiny majú 11 miliónov obyvateľov. Hospodársky a finančne sú obe riešenia zvládnuteľné, tvrdí Verheugen.
Ako dôležitejšie sa medzitým ukazujú politické otázky, ktoré predpokladajú časovo odstupňované prijímanie reformujúcich sa krajín. Ako je to s nevyváženosťou hlasovaní o vstupe kandidátskych krajín v súčasných členských štátoch? Ešte je v pamäti neúspešné írske referendum o Zmluve z Nice. Môže si EÚ dovoliť prechodne zriadiť nové hranice medzi stredoeurópskymi a východoeurópskymi krajinami? Védrine svoje úvahy odôvodnil aj tým, že ak sa Bulharsko a Rumunsko ponechajú v pozadí, hrozí na Balkáne destabilizácia. Rozširovanie EÚ ako nástroj politickej stabilizácie kontinentu. To je myšlienková škola, z ktorej doteraz vychádzali predovšetkým krajiny s kritickým postojom k rozširovaniu: Veľká Británia, Švédsko a Dánsko, nie však Francúzsko a EK.
Ale v tomto smere sa uberajú aj ministri zahraničných vecí EÚ, ktorí perspektívne počítajú po prekonaní konfliktu aj s členstvom krajín bývalej Juhoslávie v EÚ. Pred začiatkom debaty o budúcnosti EÚ sa vynára opäť starý protiklad vzťahu medzi rozšírením a prehĺbením integrácie. Čo bude na konci rozširovacieho procesu, ktorý sa prijatím 12 nových členov v žiadnom prípade neskončí? Bude EÚ obrovskou zónou voľného obchodu najprv s 27 a v ďalšej budúcnosti možno s 35 členskými krajinami, ktorá poskytuje len politickú strechu, ale žiadny spoločný dom? Túto otázku si budú musieť šéfovia štátov a vlád položiť - ešte nie v Laekene, ale v jeden nie veľmi vzdialený deň, končí svoju analýzu mienkotvorný nemecký denník.
