SME
Piatok, 9. december, 2022 | Meniny má Izabela

Žitný: Premiér si skupinkou mimoriadne poškodil

Novinárom je od začiatku deväťdesiatych rokov. Ako novinár sa dokonca dostal vo federácii do komisie, dohliadajúcej na činnosť vnútra. Okrem toho, že pracoval pre Rádio Slobodná Európa, jeho články nájdete vo viacerých zahraničných periodikách - najmä ...

Novinárom je od začiatku deväťdesiatych rokov. Ako novinár sa dokonca dostal vo federácii do komisie, dohliadajúcej na činnosť vnútra. Okrem toho, že pracoval pre Rádio Slobodná Európa, jeho články nájdete vo viacerých zahraničných periodikách - najmä na tému bezpečnosti.

MILAN ŽITNÝ sa preto s denníkom SME zhováral práve o novinárskej obci a jej vzťahu s politikmi i bezpečnostnými zložkami.

Každoročne je zavraždených niekoľko desiatok novinárov. Nielen vo vojnových konfliktoch - iba v Rusku boli tento rok kvôli článkom zabití dvaja. Sú krajiny, kde je povolanie novinára rizikovejšie ako inde?

Rusko je najrizikovejšie. Veľké riziko je aj v autokratických krajinách a krajinách s nezrelou demokraciou. Môžeme hovoriť o Ukrajine, Bielorusku. V západnej Európe sa také niečo prihodí výnimočne. Väčšinou ide len o žaloby, aj to striedmejšie. V Spojených štátoch amerických si spomínam len jeden prípad vyhrážky, keď Robert Friedmann písal o ruskom organizovanom zločine. Dostal výstrahu od nejakého ruského bossa, že ho dal na zoznam.


A zase sme pri Rusku.

Presne, pochádzalo to z krajiny, ktorá má so slobodou médií veľmi vážny problém.


V Česku si vysoký štátny úradník Karel Srba objednal vraždu novinárky Slonkovej. Išlo naozaj len o prípad vyšinutého jednotlivca, ako to pomenoval šéfredaktor Respektu Petr Němeček?

Asi je to kombinácia extrémneho typu úradníka v štátnej správe, ale to, že sa tam ten úradník tak dlho držal, znamená, že mechanizmus kontroly a zvyšovania kvality štátnej správy nie je ani v susednej republike na úrovni, aká by zodpovedala stabilným demokraciám.


Rizikovým povolaním bola žurnalistika na Slovensku v časoch vlády Vladimíra Mečiara. Mali ste s tým osobnú skúsenosť. Aj tu išlo len o niekoľkých vyšinutých úradníkov?

Na Slovensku ešte novinárov nevraždia. A všetka česť Vladimírovi Mečiarovi - nepoznáme takú informáciu, ktorá by smerovala k fyzickej likvidácii novinára, nebola na to daná objednávka. Šlo o zastrašovanie.


Najkrikľavejšími prípadmi bolo rozmlátenie auta Eugena Kordu a vypálenie auta Petra Tótha. Neboli to vážne útoky na slobodu prejavu?

Toto zrejme neriadil Mečiar, skôr to vyšlo z prostredia SIS, hoci okolnosti na tento typ zastrašovania novinárov vytvoril Mečiarov režim.


Hlas médií sa vtedy utlmoval aj nepriamymi nástrojmi - napríklad ovládnutím denníka Smena.

Áno, hlas médií sa utlmoval aj cez legislatívu, cez pokusy o zmenu dane z pridanej hodnoty. Pamätáme si výrok Dušana Slobodníka zo zasadnutia v Zlatej Idke, keď povedal: ‚Musíme ovládnuť elektronické médiá a potom bude všetko inak.' Mal tým na mysli verejnoprávnu televíziu a rozhlas.


Je už dnes Slovensko z hľadiska slobody prejavu v poriadku?

Už sa nevymykáme zo širšieho rámca štandardných demokracií. Priestor na slobodu prejavu tu je, hoci si politici ešte stále nezvykli na to, že majú zníženú ochranu imunity voči verejnosti - čiže médiá majú právo prinášať o nich informácie. Dokonca politici majú právo sa pomýliť bez toho, aby boli potrestaní, stačí sa pozrieť do parlamentu alebo do štátnej správy. Ak sa novinár pomýli vo vzťahu k politikovi, zvyčajne nasleduje žaloba. Aj v tom vidno, že nie sú schopní uniesť zvýšenú mieru obnaženia pred verejnosťou.


Vy by ste si vedeli predstaviť, ako zákonom chrániť investigatívneho novinára?

Vedel. Existuje judikát Európskeho súdu, kde je jasne napísané, že politik musí strpieť vyššiu pozornosť médií vo vzťahu k nemu. Kým sa to prenesie na Slovensko, kým si to osvoja súdy, bude to nejaký čas trvať, ale základný rámec je slušný. Druhá vec je, že politici a podnikatelia si kupujú niektorých novinárov rôznymi nepriamymi nástrojmi - buď priamymi platbami, rôznymi dovolenkami, výberom na uzatvorené párty, priateľstvom.


Nemali by sa tí novinári pomenovať? Pre verejnosť?

Nejaké mechanizmy kontroly tu už existujú - pamätáme si prípad zverejnenia dovolenkovej cesty súkromnou spoločnosťou, kde šli aj členovia vedenia štátom platených inštitúcií.


Niektorí novinári spolupracovali aj so SIS. Majú všetky tajné služby tendenciu využívať novinárov?

Tendenciu majú. A preto sa to niekde rieši zákonmi, že tajné služby nesmú verbovať príslušníkov alebo legalizantov z tohto prostredia. Na Slovensku to donedávna nebolo, ošetrilo sa to vlastne len kvôli prípadu Petra Tótha - ktorý sa stal akýmsi symbolom nepoctivosti v žurnalistickom remesle.


Hovorca SIS Šimko argumentoval proti zákonu slovami, že "spravodajská služba musí mať možnosť ovplyvňovať verejnú mienku". Má právo sedieť po takom výroku hovorcu riaditeľ SIS Ladislav Pittner na svojej stoličke?

Tajná služba má v zákone jasne vymedzené, čo má robiť. Zbierať, vyhodnocovať informácie a poskytovať ich inštitúciám a orgánom, vymenovaným v zákone. Žiadne ovplyvňovanie verejnej mienky tam nie je. Samozrejme, že hovorca len interpretuje názor riaditeľa. Keby vyslovoval vlastný názor, riaditeľ ho stiahne sám, pretože škodí jeho povesti.


Hovorca aj po tom výroku zostal, Pittner tiež.

Ladislav Pittner tam nemá právo byť, ale toto je otázka, ktorá by mala smerovať k predsedovi vlády. On je zodpovedný za jeho činnosť.


Niektorí koaliční partneri hovoria, že nemajú náhradu. Vy by ste o takom človeku vedeli?

Zložitosť hľadania konsenzu môže byť pravdivá. Pamätáme si, ako dlho sa hľadal nový šéf NBÚ. No menovať niekoho nahlas znamená mu dopredu ublížiť.


Vy ste mali fundované informácie o tajnej službe za čias federácie. Ako to fungovalo v porovnaní so súčasnými krokmi SIS? Boli do vtedajšej FBIS verbovaní novinári?

Ľudia z FBIS sa s novinármi stýkali, to je pravda - ale že by ich verbovali, o tom neviem. Viem však o tom, že hneď ako v roku 1993 vznikla SIS, okamžite začala do svojich radov verbovať novinárov.


To bolo za Vladimíra Mitra.

Áno, za Mitra. Čiže to, čo tvrdil vlani na jar, absolútne nezodpovedá skutočnosti. Viem o viacerých ľuďoch, ktorí pre SIS vtedy naozaj pracovali.


Koľko takých je asi dnes?

Viem o novinároch, ktorí robia na úseku zahraničia, ale aj na úseku domáceho politického spravodajstva. Koniec koncov veta hovorcu SIS Šimka hovorí aj o tom. Ak povie, že SIS musí mať možnosť ovplyvňovať verejnú mienku v kontexte s uvedeným zákonom, tak priznáva - áno, používame novinárov. Raz som o tom hovoril s bývalým šéfom BIS Stanislavom Devátým. Povedal mi, že také niečo by si v žiadnom prípade nemohol dovoliť. Hovoril: ‚Veď by ma médiá ukameňovali!'


Stanislava Devátého poznáte ešte z komisie pri bezpečnostných zložkách, ktorej ste boli členom. Aké boli vtedy vzťahy novinárov s politikmi? Keďže väčšina z oboch strán sa aktívne zúčastňovala na práci v Občianskom fóre i VPN, KDH, museli byť zákonite kamarátske. Boli aj servilné?

To by sme museli ísť prípad od prípadu, každý žurnalista sa správa vo vzťahu k politikovi individuálne. Niektoré nové politické strany mali svoje denníky, ale niektorí ich novinári sa diferencovali a postupne odpútavali od tých politických strán. Vidno to bolo najmä na Lidových novinách. Trend úpadku straníckych novín je zrejmý a neodvratný - nedávno zanikol už aj denník HZDS Nový deň. Vzťahy boli vtedy teda stále voľnejšie a voľnejšie. Názorové zhody tam boli, ale stranícke záujmy sa zhodnocovali objektívne. Robila to väčšina.


Keď začala žiariť Mečiarova hviezda ako ministra vnútra, nielen niektorí politici - aj z pôvodného VPN, ale aj mnoho novinárov jeho charizme podľahlo. Prečo?

Slovenská spoločnosť vtedy hľadala približne tento typ politika. Razantného, masívneho, rozhodného, muža činu. Tým bol v tej prvej fáze úspešný. Prijateľnosť pre vedenie VPN trvala len pol roka, dovtedy, ako Mečiar vyvolal konflikt s vtedajším ministrom vnútra Andrášom. Tam zaregistrovali, že s tým chlapom bude problém. S Mečiarom potom naozaj zostala len časť novinárov.


Novinári podľahli aj Dzurindovmu imidžu. Tí, čo v roku 1998 zverejnili kauzu uplácanie novinárov, i tí, čo priznali pokus o uplácanie a odmietli ho, boli kolegami zatracovaní. Ako to hodnotíte?

Bola to prirodzená súčasť vývoja na Slovensku. Do roku 1998 časť proreformne zmýšľajúcich novinárov podporovala časť opozície, ktorá mala záujem zvrátiť politický vývoj na Slovensku, vyhrať vo voľbách a poraziť Mečiara. Časť novinárov podporovala Dzurindu aj tým, že sa stal lídrom SDK. Tá časť, ktorá potom odmietala pripustiť, že došlo k uplácaniu, sa bála, že opäť dojde k Mečiarovmu návratu. Až neskôr sa niektorí o neho dokázali odpútať, ale ja by som tento jav nedémonizoval. Súhlasím s názorom Petra Javůrka, že Dzurindu nevyrobili novinári, ako sa to niekedy hovorí. Dzurindu urobilo ako politika číslo jeden KDH. Keby v tom prostredí hierarchicky nepostupoval hore, nik z novinárov by si ho ani nevšimol.


Ako je možné, že politici SDKÚ nepochopili, že novinár v rámci slobody prejavu nepôjde v šíku za nimi, ale bude poukazovať na ich chybné kroky?

Zrejme má Mikuláš Dzurinda takú povahu. No podceňovanie kritickosti demokratickej časti médií sa nevypláca. To sa ukazuje aj z kauzy minulého roka.


Máte na mysli kauzu skupinka?

Myslím, že celá kauza bola spôsobená tým, že on tak politiku a jej zázemie vnímal - a nie, že to zodpovedalo realite. Stačí sa pozrieť, ako tie zákazky, tendre vyzerali a či tá takzvaná skupinka z toho mala mať nejaký finančný životaschopný prospech. Stačí si to zanalyzovať a zistíme, že Dzurinda to tak chcel vidieť.


Analytici a politológovia pri tejto kauze operujú slovami ako arogancia moci. Kusý hovorí, že hoci to po čase postihuje každého vysokopostaveného politika, u Dzurindu sa ten jav prejavil výrazne. Čo si o tom myslíte?

Kauzou skupinka si premiér Dzurinda proti sebe postavil celú žurnalistickú obec. Tí, čo ešte hovoria v jeho prospech, sú už tak na okraji vplyvu, že z toho sám nemôže mať radosť. On si kauzou skupinka mimoriadne poškodil. A do budúcnosti môže počítať s tým, že aj keby prišiel s nejakou novou, lukratívnou, atraktívnou víziou, kauza skupinka navždy zostane výrazne zapísaná v jeho životopise. Tak, že novinári a zrejme i verejnosť budú nad tou novou, atraktívnou víziou ohŕňať nos.


Sú tieto chyby dôsledkom nezrelosti v štandardnom politickom živote postkomunistických krajín? V Českej republike tiež nie je momentálne ideálna situácia.

Nech je tam súčasná situácia akokoľvek zložitá, už dlhší čas nesie znaky normálneho rozloženia politického spektra. Od ľavicového extrému cez stredové strany až po pravý extrém. Na Slovensku máme stále zloženú hlavnú parlamentnú scénu z toho, čo tu bolo pred rokom 1998. Tam sú zlí a tu sú relatívne dobrí. A tí relatívne dobrí majú problémy komunikovať. A hoci opozícia tiež nie je veľmi kompatibilná, predsa má k sebe bližšie a tým stále ohrozuje charakter krajiny, jej stabilitu. V prípade, že by dnešný typ koalície zanikol, stále hrozí návrat populistov, návrat ťažko akceptovateľných metód, nedostatok zodpovednosti z vlastných činov a výrokov. V ešte horšom, než to poznáme dnes.


SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Inzercia - Tlačové správy

  1. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách
  2. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  3. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  4. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  7. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  8. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  1. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách
  2. Objavte miesto, kde v objatí troch riek vzniká výnimočné víno
  3. Auto na prenájom môže byť výhodné aj pre živnostníkov
  4. BILLA spolu so zákazníkmi pomôže aj pred Vianocami jednorodičom
  5. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  6. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  7. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  8. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 723
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 338
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 924
  4. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 5 391
  5. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 5 005
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 286
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 277
  8. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. 3 171
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Záporožská jadrová elektráreň.

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 4 ďalší 4 h
Pápež František.

Pápež je vo svojich vystúpeniach čoraz kritickejší voči Moskve.


TASR 9 h
Umar Patek

Z trestu si odsedel polovicu.


12 h
Ilustračná fotografia.

Ak niekto predloží relevantné dôkazy o zjavnej nepresnosti, vyhľadávač musí žiadosti vyhovieť.


SITA 13 h
SkryťZatvoriť reklamu