V tom sa zhodnú všetci experti. Čo sa týka zmierenia a politických perspektív, mohla by konferencia v Bonne dať podľa optimistov zopár vecí do pohybu. Od zaistenia bezpečnosti, od ktorej závisí aj budúcnosť hladujúcich, je však na míle vzdialená.
Podľa ministra zahraničných vecí Severnej aliancie Abdulláha Abdulláha sú šance otvorené. Minister pripúšťa, že by konferencia mohla byť začiatkom cesty. Rovnaký názor majú aj ľudia v afganskej metropole Kábul - ak im v ich dennom boji o prežitie zostanú sily a čas na to, aby sa informovali o situácii a diskutovali o politike.
"Dúfame, že sa kráľ Muhammad Záhir vráti a prinesie nám mier," hovorí 50-ročný Nasím. Šesťnásobný otec pracujúci pre humanitárnu organizáciu už odložil turban, ktorý predpisovalo vládnuce hnutie Taliban. Je síce Paštún, no v žiadnom prípade konzervatívny moslim ako väčšina jeho spoluobčanov. Prozápadne orientovaný bývalý kráľ je preto pre neho nádejou.
Afganistan nemal nikdy centrálnu vládu a podľa expertov sa tento stav bude len veľmi ťažko meniť. Tradične boli v kabinete dominantnými Paštúni, súčasnosť je však iná. Exprezident Burhanuddín Rabání je Tažik, jeho najdôležitejší generál Abdul Rašíd Dostum je Uzbek. Ani jeden z nich sa nehrnie do okamžitej vzájomnej deľby moci odobratej Talibanu.
Aj deň pred bonnskou konferenciou o budúcej afganskej vláde sú Kábulčania veľmi opatrní. Napriek porážke Talibanu totiž nevylučujú jeho návrat. Ešte väčší je však ich strach z možnej občianskej vojny. Práve v takej bojovali začiatkom 90. rokov príslušníci dnešnej Severnej aliancie, ktorí zničili Kábul a zabili 50.000 civilistov. Či Bonn prinesie zmierenie, nevie nikto zaručiť. V Severnej aliancii sa už objavili prvé trhliny. Paštúni tiež nebudú hovoriť jednou rečou.
Existuje len jedna vec, ktorá by mohla byť spoločným hnacím motorom zjavne rozdielnych skupín pri hľadaní politického riešenia v Afganistane - vyhliadky na to, že by inak mohli prísť do krajiny medzinárodné jednotky OSN. Bez bezpečnosti totiž hrozí státisícom ľudí smrť v dôsledku hladu. Humanitárne organizácie požadujú už teraz, aby sa o poriadok a pokoj starali zahraniční vojaci. Dokonca aj sám minister Abdulláh pripúšťa, že ešte chvíľu potrvá, než budú ulice bezpečné.
