Rusi dostali k novému roku 2000 od Borisa Jeľcina zvláštny darček – jeho rezignáciu. Už predým im však cár Boris predstavil svojho následníka Vladimira Putina, nie príliš charizmatického muža s tvárou nevyjadrujúcou žiadne emócie, s kariérou v tajnej službe, ale aj v manažmente podnikavého mesta Petrohrad, tradičného ruského „okna“ na Západ. A na Západe sa začala grupovať nová skupina analytikov – tzv. putinológovia.
Kto je teda Mr. Putin? Aké bude to jeho Rusko? Pred voľbami dokázal spojiť do jedného tábora tradičných jeľcinovcov i liberálnu pravicu, obyčajní Rusi v ňom videli istú záruku poriadku a pokoja, experti zasa pokračovateľa ekonomickej reformy. Dnes má to, čo jeho predchodcovi zúfalo chýbalo – podporu väčšiny v Štátnej dume i rekordnú a pomerne vytrvalú podporu občanov.
Po prvom roku možno konštatovať, že Západ si z Putina vybral to pozitívne a snaží sa s Ruskom o pragmatické partnerské vzťahy. Ruská zahraničná politika sa orientuje na obranu národných záujmov a presadzuje predstavu tzv. multipolárneho sveta.
Západná kritika vojenskej operácie v Čečensku, ktorá podľa dobových komentárov vlastne Putinovi zaistila víťazstvo, takmer ustala. V núdzi a ubíjajúcom provizóriu žije prakticky dodnes asi 150-tisíc utečencov. Severný Kaukaz zostáva miestom vytrvalého konfliktu, ktorý Rusko interpretuje ako boj proti teroristom a bojovnému islamu a Čečeni ako boj za oslobodenie zo stáročného područia ruského impéria. Južnú hranicu Ruska stále viac ohrozujú aktivity islamistov so základňami vo fundamentalistickom Afganistane.
Putin na jednej strane zaručil imunitu Jeľcinovej rodine, podozrivej z účasti na machináciách so štátnymi peniazmi, na druhej sa pustil do tvrdého boja za uplatňovanie zákona. Odniesli si to tzv. ruskí oligarchovia – v prípade mediálneho magnáta Vladimira Gusinského ide súčasne o snahu umlčať jeho kritickú televíziu NTV. Putin upevnil tzv. vertikálu moci, obmedzil právomoci gubernátorov a vymenoval vlastných „nadgubernátorov“, zväčša lojálnych ľudí z bezpečnostných alebo armádnych kruhov.
V ekonomike sa Rusku v roku 2000 darilo nad očakávania – za to však môže vďačiť najmä vysokým cenám ropy, ktorej predaj krajine zaistil mimoriadne príjmy. Už v tom nadchádzajúcom sa predpovedá negatívny trend. (bj)
