Bol to učebnicový príklad úspechu a pádu. Tesne po vojne Briti vymysleli a postavili prvé civilné prúdové lietadlo. Spôsobilo revolúciu v komerčnej doprave. Továrni de Havilland sa sypali objednávky na nové lietadlá a konkurencia len ticho závidela. Všetko zmenila séria spočiatku nevysvetliteľných tragických havárií. Lietadlu dali jeho tvorcovia meno Comet. Jeho prototyp vzlietol 27. júla 1949 - pred 55 rokmi.
Konštruktér Geoffrey de Havilland patril medzi najúspešnejších staviteľov lietadiel vo Veľkej Británii už od 1. svetovej vojny. Nehynúcu slávu získala po ňom pomenovaná firma až počas ďalšej vojny. Zabezpečilo jej ju všestranne použiteľné lietadlo Mosquito. Pre svoju prevažne drevenú konštrukciu ho volali aj Drevený zázrak. Nemci proti nemu dlho nemohli nájsť účinnú protizbraň. Mosquito vďaka vysokej rýchlosti, veľkému doletu a výbornej obratnosti bojovalo ako stíhačka, prieskumné lietadlo aj bombardér. Práve v poslednej úlohe sa preslávilo najviac.
Po začatí vojny sľúbil Adolfovi Hitlerovi veliteľ Luftwaffe Hermann Göring, že sa nad Nemecko nedostane žiadne nepriateľské lietadlo. Sľub neplnil hneď od začiatku, ale najväčšiu ranu dostala Göringova prestíž v roku 1942. V priebehu krátkej doby vtedy musel pre nálet svoj prejav pred davom ľudí prerušiť minister propagandy aj samotný Hitler. V oboch prípadoch za to mohlo Mosquito. Pár ich vždy preniklo až nad Berlín, kde musel byť vyhlásený letecký poplach a ten platil aj pre Hitlera.
Neskôr sa tieto stroje špecializovali na útoky proti centrálam gestapa v okupovaných krajinách. Vo februári 1944 zaútočili na väzenie vo francúzskom Amiens, kde boli väznení odbojári čakajúci na popravu. Z rozbombardovanej väznice ich ušlo 258. Pri nálete zomrelo 102 väzňov.
Po vojne musel de Havilland vymyslieť, čo ďalej. Veľké pokroky sa podarilo dosiahnuť v oblasti prúdových motorov. Stále sa však používali iba pre vojenské lietadlá. Prúdový pohon lietadlám umožňoval lietať rýchlejšie a vyššie. S tým však boli spojené technické problémy, obzvlášť v civilnom letectve. Nové lietadlo malo lietať vo výške okolo 10 kilometrov, pri rýchlosti približne 800 kilometrov za hodinu. To si vyžadovalo pretlakovú kabínu pre cestujúcich. Otázne bolo aj to, ako sa bude dopravné prúdové lietadlo správať pri vysokých rýchlostiach. Už počas vojny pri nich piloti zaznamenali aj pri najvýkonnejších lietadlách dovtedy neznáme aerodynamické javy. Stroje sa chveli, stávalo sa, že sa rozpadli.
Firma de Havilland preto kládla dôraz na dôkladné pevnostné skúšky. Tie boli dokonca prísnejšie, ako si vyžadovali normy. Simulovali sa pri nich aj podmienky vo výške 21 kilometrov a teplote mínus 70 stupňov.
Po lete prototypu sa uskutočnil dôsledný skúšobný program. Spočiatku sa zdalo, že je všetko v poriadku. Cestu z Londýna do Ríma lietadlo zvládlo za dovtedy nepredstaviteľné dve hodiny. V máji 1952 sa uskutočnil prvý komerčný let do Johannesburgu v Južnej Afrike. Zaplatilo si ho 36 cestujúcich a na mieste boli za necelých 24 hodín. Letecké spoločnosti si začali prevratnú novinku kupovať a používať na čoraz viac liniek.
Prvé varovanie prišlo už v októbri. Pri štarte z Ríma havaroval jeden Comet, nikto našťastie nebol zranený. O pol roka sa to isté stalo na letisku v Karáčí. Zomrelo 14 ľudí. Presne rok po prvom komerčnom lete pri Kalkate v Indii spadol z neba prvý Comet. Zomrelo pritom 43 ľudí. Všetky Comety boli stiahnuté a upravili im krídla. V januári 1954 stroj letiaci z Ríma spadol do mora pri ostrove Elba. Zopakovalo sa to o ďalšie tri mesiace. V oboch prípadoch zomreli všetci na palube. Comety okamžite stiahli.
Rozbehlo sa intenzívne pátranie po príčinách nehôd. Z mora vytiahli trosky jedného z lietadiel, ktoré dokázali, že za nehodu mohla únava materiálu. Trup sa poškodil v dôsledku dlhodobého používania pretlakových kabín. Kritické boli najmä časti pri oknách, ktoré boli hranaté.
Odvtedy sa na civilných lietadlách používajú iba oválne okná a spoje sa miesto nitovania, tam kde je to možné, lepia. Vyšetrovacia komisia potvrdila, že firma splnila všetky normy, ale nemohla počítať s dovtedy neznámymi javmi. Comety boli podľa nových poznatkov prekonštruované a začali sa opäť predávať. Ich renomé však utrpelo. Medzitým nové typy zostrojili ďalšie firmy a Comet sa už na trhu nepresadil.
ROMAN PATAJ