Roberta Fica a jeho manželku sme zastihli, ako odprevádzajú svojho syna ráno do školy. „Ide o výnimočnú udalosť, nestáva sa to často. Je to väčšinou len manželkina záležitosť. Žiaľ, nemám na svoju rodinu toľko času, ako by som si želal.“
Momentálne bývajú u svokry Roberta Fica, v ich vlastnom byte sa maľuje. „Dúfam, že toto provizórium budeme mať s rodinou čo najrýchlejšie za sebou,“ hovorí zať. Ich byt je však tiež situovaný na sídlisku, okrem neho vlastnia už len chatu a manželka, docentka práva, jazdí na rodinnom vozidle. Šéf Smeru má služobné.
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Fico pravidelne športuje, každú stredu hráva futbal, občas tenis a chystá sa aj na zimnú hokejovú sezónu. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Dlhodobo vyhráva rebríček dôveryhodnosti slovenských politikov, väčšina jeho kolegov ho považuje za populistu.
„Musia nájsť argumenty na vysvetlenie vlastných neúspechov.“
Kritizuje fungovanie rozličných sfér spoločnosti aj kroky viacerých vládnych rezortov.
„Možno sa zdá, že sa vyjadrujem k mnohým veciam, ale som predsedom strany a musím zaujímať stanoviská.“
Medzi politickými stranami si nevie nájsť svojho potenciálneho partnera.
„V slovenskej politike je mi ťažko nájsť osobu, ktorú by som uznával alebo rešpektoval. Aj keby som odišiel z politiky, nechcem už robiť pod nikým.“
Znamená to, že sa neuspokojí ani s možnou funkciou budúceho vicepremiéra?
„Takto to nestavajme, byť členom vlády je dnes naplnením ambície každého politika. Pozícia štátneho úradníka je niekedy hrozná, už by som to robiť nechcel.“
Svoju budúcnosť vidí optimisticky.
„Ak nespravíme fatálne chyby, lebo aj tie sa stávajú, možno bude Smer o desať mesiacov rozhodujúcou politickou stranou pri zostavovaní kabinetu.“
A čo konkurencia postavená na rovnakom „leitmotíve nových tvárí“ – Aliancia nového občana?
„Pánboh pomáhaj tejto televíznej a každej inej politickej strane. Ak mám byť úprimný, iné strany ma príliš nezaujímajú. Najbližšie mesiace sa chcem venovať len tej svojej.“
Všetko stavia na to, „čo vymakáme v dobrom zmysle slova“.
Súčasnú vládu chváli iba „za to, čo urobila v zahraničnej politike“, z ministrov chváli len Jozefa Stanka, „ktorý robiť chce a vie“.
Miesto novinára politik
Fico vstúpil do politiky v roku 1992, keď sa stal poslancom za SDĽ.
„Ľudia z demokratickej ľavice, najmä Ľubo Fogaš, sa na mňa obracali už v časoch mojej práce v právnickom inštitúte, robil som im analýzy či pripomienkovanie zákonov.“
Fogaš ho oslovil aj s ponukou, aby sa stal politicky činným človekom.
„Tam som sa dostal do skupiny okolo Petra Weissa a Milana Ftáčnika, SDĽ mi bola sympatická a robila to dobre. Nie tak, ako to robí dnes.“
Nikdy svoje rozhodnutie neoľutoval.
„Je to pekná a potrebná robota, odídem, keď ma nikto nebude chcieť.“
Pôvodne chcel byť archeológom.
„V roku mojej maturity sa však tento odbor otváral len v Brne.“
Rozhodoval sa potom medzi žurnalistikou a právom.
„Vybral som si druhú možnosť a sen o kariére športového novinára som zavesil na klinec.“
Ako politikovi mu najčastejšiu kladú otázku, či je ochotný vstúpiť do vlády s HZDS.
„Stále platí môj výrok, že najlepší prístup k Mečiarovi je neveriť mu, a takisto platí, že HZDS mínus Mečiar je pre mňa svätá poučka.“
Robert Fico pokladá svoje narodenie za „veľmi jednoduchú slovenskú príhodu“ – narodil sa v rodine robotníka a predavačky.
Detstvo prežil v Hrušovanoch a v neďalekých Topoľčanoch. A mládenecké lásky?
„V každom prípade treba povedať, že to, čo sa dnes deje vo vzťahu k dievčatám na strednej škole, bolo pre nás absolútne nepredstaviteľné, žiadne divočiny to neboli.“
Mal rád humanitné predmety – dejepis, jazyky aj občiansku náuku, nemal v láske matematiku ani chémiu. Chodil do matematickej triedy.
„A, žiaľ, nikdy som nič nevyviedol. Ani za školu som nechodil.“
Na právnickej fakulte dostal prezývku Hypofikobank.
„Spolužiaci vedeli, že si vždy mohli odo mňa požičať nejaké peniaze, že ich vždy mám.“
Okrem toho, že dostával prospechové štipendium, občas vyhrával aj takzvané švočky, vysokoškolské odborné súťaže.
„Štipendium päťsto korún plus asi osemsto korún za súťaže boli v čase, keď stál obed dve koruny šesťdesiat halierov, veľké peniaze.“
Popri škole si najmä cez leto privyrábal rôznymi brigádami.
„Najčastejšie som robil pre dopravný podnik. Dali mi do ruky bielu a červenú farbu a vyviezli ma šesť kilometrov od mesta. Pešo som išiel späť a po ceste som musel premaľovať všetky značky. Tak som mal na výške skutočne veľa peňazí.“
Skončil ju už ako dvadsaťjedenročný.
„Jeden čas to vyzeralo tak, že by som mohol dostať miesto podnikového právnika v Slovenskej filharmónii. Nemuselo to byť zlé.“
Nakoniec skončil v právnickom ústave ministerstva spravodlivosti, bol tam až do jeho zániku v roku 1995, takmer sedem rokov zastupoval Slovensko pred Európskym súdom pre ľudské práva.
„Môj prvý plat bol tisícsedemstopäťdesiat korún, v roku 1987. Na konci toho istého roku som dostal prémiu tritisícpäťsto na ruku. Skoro som padol z nôh.“
Materialistom vraj však nie je.
„Peniaze sú dôležité, ale ja nemám čas míňať ich. Mám slušný príjem, nesťažujem sa. Prakticky všetky náklady – telefón, auto, prípadne hotel i letenku, mi hradí strana.“
So slušným kádrovým profilom
Čo teda Robert Fico vlastní? Hovorilo sa, že stavia dom, že má kdesi v horách chalupu.
„Vlastním trojizbový byt na Dlhých dieloch, štandardnú chatu v Malých Levároch, na manželku je napísaná Škoda Octavia Combi. Máme akcie z prvej vlny kupónovej privatizácie a dlhopis FNM, naše úspory sa pohybujú asi vo výške osemstotisíc korún.“
S manželkou sa zoznámil počas štúdií.
„Ešte v čase socializmu v roku 1988 sme sa zobrali a na svadobnú cestu sme šli na zakázaný Západ, na Maltu.“
Stálo ich to asi dvadsaťdeväťtisíc korún, ale peniaze na začiatok spoločného života im vraj nechýbali.
„Byt sme si kúpili za asi dvadsaťjedentisíc, zobral som si na to mladomanželskú pôžičku päťdesiattisíc korún, čo stačilo aj na vybavenie bytu.“
Manželka predsedu pracuje na právnickej fakulte ako docentka, ich syn má osem rokov a k rodine pripočítavajú aj o dva roky staršieho brata – majiteľa stavebnej firmy – a o štrnásť rokov mladšiu sestru – piatačku na práve.
„Sme v profesiách rozvrstvení. Rodičia v robotníckych povolaniach, súrodenci sú nasmerovaní do intelektuálnych kruhov a v mojej rodine boli aj misionári, čo vyštudovali vo Veľkej Británii, rádové mníšky aj kňaz. Pre politika slušný ,kádrový posudok‘, nie?“ (Smiech.)
ROMAN KRPELAN
