Skutočnosť, že dve Slovenské národné strany a dve Pravé Slovenské národné strany stále nevedia, kto je ich predsedom a mesiace sa hašteria, nikoho veľmi nevzrušuje. Ide o mimoparlamentné strany a jej lídri sú roky čitateľní každému mysliacemu občanovi.
Keď však zasadne na stoličku asistenta Európskej banky pre obnovu a rozvoj expokladník SDKÚ Palacka, keď premiér vypovedá o fungovaní skupinky, škodiacej štátu a SDKÚ, o ktorej Generálna prokuratúra zistí, že neexistuje, keď ministri za KDH začnú zasahovať do záležitostí inej krajiny, je o čom polemizovať.
V priebehu takmer dvoch rokov fungovania súčasnej koalície možno konštatovať jedno - stratila väčšinu, rokuje o podpore s exkomunistami a bývalými členmi HZDS a okrem reforiem, zadefinovaných vo vládnom programe, je ohrozené aj schvaľovanie budúcoročného rozpočtu.
Na programe dňa po lete bude práve prijímanie dôležitej zdravotníckej reformy a už dnes je zrejmé, že ak vôbec prejde, tak s okliešťujúcimi pripomienkovými návrhmi. Politológ Grigorij Mesežnikov to vidí ako rezignáciu a v ďalšom slede vlastne daň za kompromisy pri menšinovom postavení.
Čo je konkrétnou príčinou takéhoto stavu? Mesežnikov: "Skutočnosť, že sa často využívali mocenské riešenia zo strany predstaviteľov koalície." Aj on, aj jeho kolega politológ Miroslav Kusý sa zhodujú - konflikty vnútri vládnej koalície, kauza skupinka, výmena neposlušných členov vlády a riaditeľa NBÚ.
Zmena premiéra Mikuláša Dzurindu
Aktéri tých krokov sú podľa Mesežnikova známi. "Konkrétna zodpovednosť bola, samozrejme, u najsilnejšieho aktéra, predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, ktorý mal zo svojej pozície možnosť presadzovať svoje zámery." S tým súhlasí aj Kusý.
Hovorí, že sa za dva roky opätovného premiérovania Dzurinda zmenil. "V tomto volebnom období sa cítil byť pevnejší, s lepším begraundom, a to sa prejavilo aj na jeho výraznom sebavedomí. V poslednom roku začal riešiť veci na vlastnú päsť, bez toho, aby sa poradil s koaličnými partnermi."
Podľa Kusého "Dzurindovi zamotali hlavu" jeho zahraničnopolitické úspechy. "Cítil sa byť nedotknuteľný. Doviedol krajinu do NATO a Európskej únie, tak začal raziť teóriu - kto mi už čo môže. To sa stáva všetkým politikom, ak sú dlho vo funkcii. Ale tu sa to prejavilo príliš výrazne."
Z koalície sa nezmenil len Bugár
Grigorij Mesežnikov si nemyslí, že u ďalších lídrov parlamentných politických strán došlo za 2 roky k výrazným zmenám v ich povahových črtách. "Aspoň nie k takým, ktoré by viedli k porušovaniu demokracie, k niečomu, čo by ich úplne diskvalifikovalo."
Podľa Miroslava Kusého sú naopak badateľné zmeny u všetkých koaličných lídrov, okrem predsedu SMK Bélu Bugára. "Politika, ktorú presadzuje, je stále jednoznačná. V istej situácii sa vymedzil voči Dzurindovi, ale to bolo podmienené konkrétnymi kauzami. Vystupoval tak z dôvodu, že vládna koalícia nadobúda trhliny."
Bugára dokonca Kusý označuje za slovenského politika, najviac sa približujúceho pozitívnemu imidžu západného štátnika.
"Je to dané jeho charizmou, spôsobom konania, schopnosťou pomenovať veci a nerobiť to hysterickým, ale ľudským spôsobom. Dokáže jasne pomenovať problémy, ale zároveň dokáže nájsť mieru kompromisu s koaličnými partnermi."
Kusý o Pavlovi Hrušovskom (KDH): "Pokiaľ ide o presadzovanie agendy KDH, postupuje už omnoho razantnejšie. Svedčí o tom rad krokov až po poslednú kauzu vystúpenia jeho ministrov v Štrasburgu. Určite to robili s jeho súhlasom a asi aj s jeho odporúčaním. V kauze antidiskriminačného zákona, potratov, homosexuality sa KDH zaťalo a nechce robiť konsenzuálnu politiku. Rozhodli sa, že to sú ich zásady a nesmú ustúpiť ani krok - hoci politika má byť umením kompromisu, dohovoru. To v minulosti KDH robilo, dnes nechce napriek tomu, že z hľadiska celkovej politiky nejde o primárne záležitosti."
Kusý o Zuzane Martinákovej (SF): "Očakával som od nej viac. Ako podpredsedníčka parlamentu bola viditeľnejšia. Je to škoda, lebo Martináková je vhodný typ do politiky. Zatiaľ je veľmi zdržanlivá."
Kusý o Pavlovi Ruskovi (ANO): "Akonáhle sa stal ministrom, má úplne iné priority. Liberalizmus je o inom ako o interrupčnom zákone - je o slobode jednotlivca. Pričom to, čo robí Pavol Rusko v otázke KIA, sú principiálne protiklady s liberálnymi zásadami. Stal sa pragmatickým politikom. Presadzuje záujmy svojho rezortu a svoje - ktorými je naplnenie jeho ambícií."
Kusý o Robertovi Ficovi (Smer): "Nezdá sa mi, že by sa Fico zmenil. Jeho rétorika je rovnaká, agresívna, ktorá patrí do agendy opozície, aj keď on je v tomto prípade možno nadpriemer. Určite je dnes najväčším populistom."
Kusý o Jozefovi Ševcovi (KSS): "Ševc nie je ani v rámci svojej strany vodcovskou postavou. Zodpovedá úrovni svojej strany, ktorá len parazituje z postavenia ďalšej opozície - je v jej vleku."
Kusý o Vladimírovi Mečiarovi (HZDS): "Neviem, či sa zmenil, v každom prípade dostal veľmi studenú sprchu. On sa z toho zrejme časom otrasie, ale tých spŕch bolo za sebou toľko, že ho to muselo poznačiť. Zďaleka to už nie je ten Mečiar, ktorého sme poznali v minulosti - expanzívny, energický, v priamom ťahu na bránu. Jeho extempore sú už len drobné výlevy. Skôr ide o drobné rany pod pás ako o frontálne útoky."
Autor: Daša MatejčíkováKarikatúry MARTIN ŠÚTOVEC
