Jeruzalem 21. júla (TASR) - Izrael považuje podporu Európskej únie a obzvlášť Francúzska pre utorkovú rezolúciu Valného zhromaždenia OSN o zbúraní izraelského bezpečnostného oplotenia na západnom brehu Jordánu za "hanebnú".
Dvadsaťpäť krajín EÚ "poskytlo svoju hanebnú podporu tejto strašne jednostrannej rezolúcii," povedal dnes pre izraelský verejnoprávny rozhlas izraelský veľvyslanec pri OSN Dan Gillerman.
Izraelský diplomat vyjadril sklamanie nad tým, že EÚ sa aspoň nezdržala hlasovania a obvinil francúzskeho zástupcu, že mal pritom dominantnú úlohu.
Obzvlášť hanebným spôsobom sa zachovalo Francúzsko pracujúce pre svojich palestínskych priateľov a presviedčajúce ostatné európske krajiny, aby nedostatočne doplnenú rezolúciu schválili, dodal Gillerman, ktorý súčasne vyjadril obzvlášť sklamanie aj z úlohy Holandska - v súčasnosti predsedníckej krajiny EÚ.
Podľa Gillermana postup EÚ v tejto otázke znemožní, aby Európa hrala významnú úlohu pri mierovom riešení konfliktu na Blízkom východe.
VZ OSN dnes v noci schválilo väčšinou 150 hlasov zo 191 rezolúciu predloženú arabskými a moslimskými krajinami o tom, aby rešpektoval stanovisko Medzinárodného súdneho dvora v Haagu a oplotenie zbúral. Proti hlasovali USA, Austrália a Izrael, spolu s Marshallovými ostrovmi, Mikronéziou a Palau a desať krajín sa hlasovania zdržalo.
Súd v Haagu, ktorý je hlavným právnym poradným orgánom OSN, 9. júla rozhodol, že stavba izraelskej bariéry je nezákonná, žiada jej zrušenie a vyplatenie náhrady škôd Palestínčanom, ktorých sa výstavba oplotenia dotkla. Izrael vzápätí oznámil, že rozhodnutie MSD nebude rešpektovať a pokračuje vo výstavbe bariéry. Poradca izraelského premiéra Ariela Šarona Raanan Gissin dnes aj po hlasovaní VZ OSN opäť potvrdil, že Izrael bude vo výstavbe oplotenia pokračovať. "Izrael stavbu nezastaví a nezriekne sa svojho neodňateľného práva na sebaobranu," zdôraznil Gissin.
Židovský štát tvrdí, že bezpečnostné oplotenie prispelo k zvýšeniu bezpečnosti a jeho účelom je ochrana životov izraelského civilného obyvateľstva. Palestínčania stavbu označujú za neoprávnené privlastnenie si pôdy, keďže zasahuje na palestínske územia na západnom brehu Jordánu.
