Moskva 8. marca (TASR) - Ruská orbitálna stanica Mir, ktorá už niekoľko dní na obežnej dráhe Zeme klesá, aby mohla byť v druhej polovici marca spustená do atmosféry a jej zvyšky utopené v Tichom oceáne, klesla za posledných 24 hodín viac, než sa čakalo. Podľa ruského strediska riadenia letov sa 140-tonový Mir nachádza vo výške 253,3 kilometra a za posledných 24 hodín klesol k Zemi o 1,8 kilometra. Všetky zariadenia na tejto zastaranej orbitálnej stanici bez posádky fungujú podľa expertov normálne.
Podľa predchádzajúcich správ sa brzdiaci manéver mal začať vo výške 250 kilometrov pomocou zážihu motorov, neskôr ale letové stredisko oznámilo, že Mir začne brzdiť oveľa nižšie. To by malo umožniť presnejšie dodržať trajektóriu pádu a stanici budovanej od roku 1986 by mala zostať rezerva paliva pre prípad potreby zastavenia manévru.
Navedenie stanice do atmosféry a dopad zvyškov, ktoré nestihnú v dôsledku trenia zhorieť, vyvoláva u niektorých ruských vedcov vážne obavy. Existuje riziko, že spolu so zvyškami stanice sa na Zem dostanú zmutované pozemské baktérie. Agresívne mikroorganizmy, ktoré napadajú sklo, gumu a kov a uvoľňujú škodlivé splodiny, objavili kozmonauti na stanici Mir už koncom 80. rokov.
Po ruskom expertovi Jurijovi Karašovi obavu z prieniku zmutovaných baktérií vyjadril aj bývalý ruský kozmonaut a ekologický expert Sergej Kričevskij. Práve baktérie mohli podľa neho v rokoch 1997-00 spôsobiť na Mire niektoré poruchy. Podľa Kričevského argument oficiálnych predstaviteľov ruského kozmického programu, že baktérie z Miru pri prelete atmosférou zhoria, neobstojí, pretože neexistuje žiadna podobná expertíza, rovnako ako nikto nezodpovedal otázku, čo by sa stalo, ak by baktérie na Zem prenikli a začali sa nekontrolovane rozmnožovať.
Expert Sergej Kričevskij na stránkach ruského týždenníka Itogi konštatoval, že technologicky vyspelé kozmické odvetvie sa v ekologickej oblasti správa ako ľudstvo v stredoveku a kritizoval, že tak ako ZSSR a neskôr Rusko nevypracovali šetrný program likvidácie stanice Mir. Takýto program neexistuje ani pre budovanú americko-ruskú stanicu ISS, ktorá tiež raz doslúži. Jednou z možností likvidácie Miru mohla byť preprava niektorých častí na Zem pomocou amerického raketoplánu, ktorý sa po vynesení nákladu vracia prázdny. O tejto možnosti, ktorá by si ale vyžiadala niektoré technické úpravy raketoplánu, sa malo začať uvažovať v roku 1999.
Kričevskij varoval, že pri horení Miru v atmosfére sa okrem obrovského množstva tepelnej energie uvoľní aj množstvo ťažkých kovov a iných škodlivých prvkov. Bývalý kozmonaut vážne pochybuje aj o ruských výpočtoch, na základe ktorých zvyšky Miru (asi 1500 kusov s hmotnosťou 12 až 24 ton) dopadnú na plochu 200x5-6000 km východne od Austrálie do vôd Tichého oceánu.
Zložitá štruktúra orbitálnej stanice a nepredvídateľnosť jej správania sa počas preletu atmosférou a rozpadu na menšie kusy presný výpočet miesta dopadu údajne ani neumožňujú, preto sa miestom dopadu môže stať až tretina obvodu Zeme. "Také testovacie územie pre bezpečný dopad umelých meteoritov na našej planéte jednoducho neexistuje," varoval Kričevskij a dodal, že keď Mir začne svoj posledný manéver, bude sa treba modliť za to, aby jeden z jeho úlomkov nedopadol na mesto, atómovú elektráreň, chemickú továreň alebo les.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) pel
