Kyjev 24. novembra (TASR) - Na Ukrajine si dnes po druhý raz pripomenuli Deň pamiatky obetí hladomoru a politických represií komunistickej diktatúry v čase ZSSR.
Pri pamätníku obetiam najväčšieho hladomoru v rokoch 1932-1933 pred Mychajlovskou katedrálou v Kyjeve sa uskutočnilo spomienkové rekviem. Podľa historikov následkami najrozsiahlejšieho medzivojnového hladomoru v 30. rokoch, umelo vyvolaného stalinistickým režimom na konečné zničenie individuálneho roľníctva na Ukrajine, zahynulo 7-10 miliónov ľudí. Rovnalo sa to približne jej stratám na obyvateľstve v druhej svetovej vojne.
Prvý väčší hladomor v porevolučných rokoch 1921-1923, kedy sa na území Ukrajiny upevnila leninská boľševická totalita násilne dovezená z Ruska, spôsobil smrť okolo pol milióna ľudí. Ďalšiemu hladomoru v povojnových rokoch 1946-1947 padli za obeť desaťtisíce ľudí. Nehumánny sovietsky systém, ktorý podľa mnohých na Ukrajine znamenal pre jej obyvateľov väčšiu tragédiu ako fašistická okupácia, pokračoval v zbieraní svojej krvavej úrody počas masových politických represií v 30.-50. rokoch vrátane deportácií do gulagov.
Následkom toho, ako dnes napísal denník Deň, si značná časť ľudí neželala brániť takýto mocenský systém pred fašistami v roku 1941 po začatí vojny proti ZSSR. Až potom, keď ľudia spoznali zverskú podobu fašistických okupantov, moskovské impérium - kolos na hlinených nohách - vydržalo.
"Ukrajina prešla v 20. storočí cez Golgotu utrpenia desiatok miliónov ľudí. Jedna vec je, keď zomierajú milióny vo vojne s nepriateľom a druhá - najstrašnejšia, nepochopiteľná, keď milióny vykynožuje vlastná, svoja moc," uviedol Deň. Etnická likvidácia, premyslené zničenie celého národa z politických dôvodov je podľa novín najťažším zločinom proti ľudstvu. Ukrajinci patria k tým nemnohým národom sveta (popri Židoch, Arménoch), ktorí na sebe pocítili etnocídu - v tomto prípade nie krvavú masakru, ale umelo vyvolaný hlad. Noviny sa pýtajú, či už nie je čas, aby svet uznal Ukrajinu za postihnutú genocídou.
(spolupracovník TASR Martin Benko) juh
