Ženeva 8. marca (TASR) - "Problémom nie je veľké Albánsko, ale veľké Kosovo," povedal v rozhovore pre dnešné vydanie švajčiarskeho denníka Le Temps riaditeľ Strediska medzinárodných štúdií a výskumu (CERI) v Paríži Jacques Rupnik.
Tento odborník na krajiny strednej Európy a nacionalizmus vysvetlil, že na začiatku pôsobenia Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) v Kosove sa vyhlásenia o "veľkom Albánsku" pripisovali UCK ako jej cieľ. Tieto vyhlásenie sa pomerne rýchle dementovali. Nikto sa s týmto projektom nestotožňoval. Albánska metropola Tirana v súčasnosti prejavuje mimoriadnu miernosť. Albánsko má vlastné problémy súvisiace s klanmi, regionálnymi a dialektovými rozdielmi. Nie je motivujúce sa pripojiť ku krajine, stojacej na hranici rozpadu. Je čo robiť, aby sa udržalo malé Albánsko. Navyše kosovskí Albánci neprežili rovnakú minulosť ako Albánci v Albánsku. "Nie, problémom nie je veľké Albánsko, ale veľké Kosovo," povedal Rupnik.
Riaditeľ výskumu CERI pre Le Temps komentoval udalosti na hraniciach Kosova, Macedónska a Srbska. Zatiaľ je intenzita konfliktu nízka - vzhľadom na (zatiaľ) pomerne malé územie, na ktorom sa odohráva a na počet obetí. Vážny je fakt, že prebieha na hraniciach Kosova, Srbska a Macedónska. Stratégia kosovských povstalcov vedie k tomu, aby sa "kosovský problém" rozšíril mimo Kosova. Od novej belehradskej vlády sa očakáva, že bude schopná prekonať 10 rokov nacionalistického vývoja, ale nie, že znova upadne do už známych nacionalistických chúťok, ktoré ozbrojené incidenty živia. Najväčšie znepokojenie vyvoláva Macedónsko. Je to malá krajina s dvoma miliónmi obyvateľov. Z nich tretina až štvrtina je albánskeho pôvodu. Navyše je to pomerne mladá krajina, nie je ešte dosť silná a jej legitímnosť popierali niekoľkí jej susedia. Macedónsko je zároveň kľúčovou krajinou pre stabilitu v regióne, zdôraznil Rupnik.
V odpovedi na otázku denníka, akú úlohu hrá Macedónsko v regióne, Rupnik konštatoval, že Macedónsko je vzorom, alternatívnym príkladom spolužitia, protikladom bývalému juhoslovanskému prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi. Ten siahal po represiách a jeho činnosť viedla k separácii. V Macedónsku obyvatelia albánskeho pôvodu mali a majú možnosť podieľať sa na politickom živote. Ohroziť tento model je možno tiež cieľom albánskych povstalcov, vyjadril názor Rupnik.
Existuje vnútorný dôvod na vznik terajšieho konfliktu na macedónsko-kosovských hraniciach s albánskymi extrémizmami, uviedol Rupnik. Je ním porážka bývalých členov UCK vo voľbách do mestských zastupiteľstiev v Kosove v októbri 2000, keď v nich vyhrali zástancovia umiernenej línie. Tí, čo sa pokladali za víťazov vo vojne so srbskými silami, boli vo voľbách politicky odmietnutí. Ďalší dôvod treba hľadať v Belehrade. Kým na čele JZR stál Slobodan Miloševič, kosovskí Albánci mali silný argument na žiadanie nezávislosti. Miloševič bol ich obľúbený nepriateľ. Po jeho odchode z funkcie prezidenta sa situácia zmenila. Albánci neboli schopní uvedomiť si, nakoľko sa situácia zmenila. Tretím dôvodom je medzinárodné spoločenstvo. Vyvolaním konfliktu sa spochybnil štatút Kosova, čo je výsledok intervencie NATO v JZR v roku 1999. A to v čase, keď do úradu nastúpila aj nová americká administratíva. Konflikt je spôsob, ako ju vyskúšať, zdôraznil Rupnik pre Le Temps.
