Viedeň 23. novembra (TASR) - Niekdajší šéf saudskoarabskej tajnej služby a dôverník Talibanu princ Turki nemohol vystihnúť očakávané udalosti presnejšie, keď v rozhovore pre americký denník New York Times najnovšie povedal: "Pokiaľ si Američania zoberú na mušku Saddáma Husajna, nebude nikto ani bučať ani pískať."
Týmito slovami reagoval Turki na množiace sa špekulácie, že cieľom antiteroristického ťaženia by sa po Afganistane mohol stať Irak, konštatuje dnešné vydanie rakúskeho denníka Der Standard.
S ohľadom na citlivosť islamských krajín budú musieť byť prípadné zásahy v Iraku iné ako boli v Afganistane. Američania si napokon nepotrebujú pohnevať celý arabský svet.
Princ Turki dokonca spochybnil, že existujú akékoľvek spojenia medzi bin Ládinovou organizáciou al-Káida a Saddámom Husajnom.
Existuje však niečo, o čom sa veľmi nehovorí - a to je súvislosť medzi súčasnými udalosťami v Afganistane a vojnou v Perzskom zálive v roku 1991. V prípade oboch akcií išlo predovšetkým o to, zabrániť určitým nebezpečným skupinám, aby sa mohli nepozorovane dostať k zbraniam hromadného ničenia.
Viacero pozorovateľov usúdilo, že vojnové ťaženie proti Iraku by sa mohlo začať v polovici januára. Pravdou bude najskôr to, že o celej akcii sa ešte nerozhodlo. Americké plány, ktoré naznačil princ Turki, sa stávajú dilemou aj pre samotné USA. Hrozí totiž, že útokom na Irak by sa mohlo narušiť už aj tak veľmi krehké puto americko-arabskej koalície, aj keď arabské krajiny Saddáma nenávidia a boja sa ho.
Na druhej strane by sa po úspešnom rýchlom odstránení súčasného režimu v Bagdade situácia veľmi rýchlo upokojila. Na rozdiel od Afganistanu však neexistujú nijaké plány, ako by sa malo postupovať v "postsaddámovskom" Iraku, uzatvára rakúsky Der Standard.
