Tokio 23. novembra (TASR) - Narodenie následníka japonského trónu, ktoré sa očakáva v najbližších dňoch, vyvoláva v Japonsku - kde dominuje tradícia mužských vládcov - aj diskusie o tom, či na prahu 21. storočia by "krajina vychádzajúceho slnka" nemala zmeniť niečo aj v tomto smere.
Dieťa korunnej princeznej Masako a korunného princ Naruhita bude v poradí druhým vnukom alebo vnučkou v následníctve 2600 rokov starého "chryzantémového trónu" cisára Akihita.
Japonské ženy sú však zákonom z roku 1947 z panovania vylúčené.
Keď Masako v apríli oznámila svoje tehotenstvo začali aj debaty o tom, či zmeniť právnu normu, nepriaznivú pre nežné pohlavie ostrovnej krajiny na Ďalekom východe. Poukazovalo sa pritom na také monarchie ako je Dánsko, ktoré tiež zmenilo svoje zákony, týkajúce sa následníctva trónu "iba po meči".
Stúpenci následníctva aj "po praslici", ktorí argumentovali tým, že revízia normy by pozitívne ovplyvnila postavenie žien v predominantne mužskej spoločnosti v Japonsku, narazili na silný odpor japonskej konzervatívnej elity, ktorá si praje zachovanie existujúceho stavu.
Za 2600 rokov histórie malo Japonsko 125 cisárov. Iba v ôsmich prípadoch vládli ženy. Do konca éry Meidži (1868-1912) japonskí panovníci disponovali konkubínami, aby sa zvýšila možnosť porodenia mužského následníka trónu.
V Japonsku však najmä mladé Japonky s nevôľou poukazujú na pretrvávajúci vplyv mužov v japonskej spoločnosti.
Masako bola typická moderná žena týchto dní predtým, než sa vydala do cisárskeho paláca. Absolvovala medzinárodné vzťahy na Harvarde, hovorí niekoľkými jazykmi a do roku 1987 pracovala ako diplomatka na japonskom ministerstve zahraničných vecí.
Dnes ako členka cisárskej rodiny sa na verejnosti, na znak úcty voči manželovi, pohybuje tri kroky za ním.
