Sarajevo/Haag 10. júna (TASR) - Prokuratúra Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) skúma dokumenty bosniansko-srbského ministerstva vnútra s cieľom získať informácie o prípadnej účasti srbských alebo juhoslovanských jednotiek na srebrenickej masakre z júla 1995.
Hovorkyňa hlavnej žalobkyne Florence Hartmannová agentúre APA povedala, že vláda bosnianskej Srbskej republiky (RS) haagskym tribunálom žiadané dokumenty predložila v júni až pod silným medzinárodným tlakom. Dokumenty pochádzajú z rokov 1994-98.
Potvrdenie účasti srbských alebo juhoslovanských jednotiek na najväčšej masovej vražde v Európe od skončenia druhej svetovej vojny by mohlo mať výrazný dopad na proces s bývalým srbským a juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom aj na žalobu Bosny proti Srbsku a Čiernej Hore (SČH) predloženú Medzinárodnému súdnemu dvoru (MSD).
ICTY Miloševiča v súvislosti s bosnianskou vojnou (1992-95) obžaloval aj z genocídy. Miloševič bol v čase bosnianskeho konfliktu prezidentom Srbska a počas procesu, ktorý sa začal vo februári 2002, účasť srbských alebo juhoslovanských jednotiek na srebrenickej masakre vylúčil.
O účasti srbských policajných jednotiek na srebrenickej masakre koncom apríla informoval renomovaný londýnsky Institute for War and Peace Reporing (IWPR).
Indície v tomto smere sa objavili aj v predbežnej správe, ktorú o masakre v júni predložila vláda RS. Správa obsahuje dokumenty, ktoré poukazujú na to, že útok na srebrenickú enklávu - vyhlásenú za tzv. bezpečnú zónu OSN, kde hľadali útočisko tisícky Moslimov - nazvaný Operácia Krivaja - bol plánovaný v troch etapách. Po vojenskom obsadení Srebrenice mali byť najprv oddelené ženy od mužov a muži následne zlikvidovaní. Pri masakre bolo zabitých viac ako 7000 mužov a chlapcov.
Hlavná zodpovednosť za masakru sa pripisuje vojnovému politickému lídrovi bosnianskych Srbov Radovanovi Karadžičovi a generálovi Ratkovi Mladičovi, ktorý velil bosnianskosrbským jednotkám. Obaja čelia obvineniam z genocídy, žiadneho z nich sa však zatiaľ nepodarilo zadržať.
Účasť jednotiek Belehradu na masakre by mala zrejme dopad aj na pojednávanie vo veci žaloby proti SČH, ktorú pred Medzinárodným súdnym dvorom (MSD) predložila Bosna. Sarajevo obviňuje Belehrad z genocídy a žiada vojnové reparácie. Belehrad žalobu odmieta s tým, že išlo o občiansku vojnu, a nie o konflikt medzi štátmi.
ICTY v pojednávaní s bosnianskosrbským generálom Radislavom Krstičom v apríli tohto roku po prvý raz skonštatoval, že v Srebrenici došlo ku genocíde.
