Brusel 8. júla (TASR) - Severoatlantická aliancia vyhlásila boj proti obchodovaniu s ľuďmi. Už na nedávnom summite NATO sa lídri 26 členských štátov dohodli na princípoch politiky boja proti pašovaniu ľudí, najmä žien a detí za účelom nútenia k sexuálnym službám, v týchto dňoch začína jej uplatňovanie v praxi.
"Je to globálny problém, najmä na Balkáne, kde je ročne prepašovaných a nútených k prostitúcii asi 200.000 žien. Sme preto radi, že všetky krajiny NATO prijali prístup nulovej tolerancie, ktorý zabezpečí, aby žiadny z našich vojakov nemal nič spoločné s obchodovaním s ľuďmi," povedal dnes novinárom v Bruseli americký veľvyslanec pri NATO Nicholas Burns.
Predstavitelia aliancie uznávajú, že pre vojaka, ktorý si chce kúpiť sexuálne služby, je ťažké rozlíšiť, či ich prostitútka poskytuje dobrovoľne, alebo je obeťou obchodovania so ženami a sexuálnou otrokyňou.
"Asi 80 až 90 percent všetkých prostitútok na Balkáne poskytuje sexuálne služby nedobrovoľne," povedal TASR nórsky veľvyslanec pri aliancii Kai Eide. Práve na Balkáne je pritom stále najviac vojakov NATO.
Pozorovatelia sa preto zhodujú, že ideálnym riešením by bolo, keby členské štáty zakázali svojim vojakom v medzinárodných misiách nakupovať sexuálne služby, ako to urobili napríklad USA a Nórsko. Niektoré krajiny, napríklad Holandsko, však prijali liberálnejší prístup a odmietajú vojakom prostitútky zakazovať.
Slovenskí vojaci podpisujú pred nástupom na medzinárodnú misiu kódex vojaka OSN, v ktorom sa zakazuje návšteva nevestincov a nákup erotických služieb, povedal TASR hovorca slovenského ministerstva obrany Zenon Mikle. Vojaci tiež na túto tému absolvujú prednášky a školenia s psychológmi a lekármi.
Práve vzdelávanie vojakov i civilného personálu pred odchodom na misie je jedným z pilierov politiky NATO proti obchodovaniu s ľuďmi. "Je našou povinnosťou oboznámiť najmä mladých vojakov, ktorí si toho nemusia byť vedomí, s problémom pašovania žien," povedal veľvyslanec Burns.
Obmedzenie dopytu po sexuálnych službách je však len jednou stranou mince, tou druhou je znižovanie ponuky. "A tu naša politika povzbudzuje spoluprácu policajných a justičných zložiek, výmenu informácií, potrebné legislatívne zmeny v boji proti obchodovaniu s ľuďmi," dodal Burns.
K politike sa prihlásili všetky členské štáty NATO, vrátane Slovenska, ako aj partnerské krajiny, spolu 46 krajín.
"Pre Slovensko to znamená, že budeme musieť ešte skvalitniť prípravu našich vojakov pred odchodom na misie, ale žiadne revolučné zmeny robiť nemusíme. Už dnes robíme veľmi veľa," povedal TASR slovenský veľvyslanec pri NATO Igor Slobodník.
Politika počíta tiež s trestami pre vojakov, ktorí sa nejakým spôsobom zapoja do obchodovania s ľuďmi, uplatňovanie politiky i prípadné sankcie sú v rukách jednotlivých štátov.
