Ženeva 8. marca (TASR) - Nová izraelská vláda národnej jednoty vydrží dlho, až do volieb v roku 2003, konštatoval v stredu v Knesete nový predseda vlády Ariel Šaron. Zdôraznil, že mu nejde len o jednotu vyjadrenú slovami, ale aj o jednotu v srdciach.
Aj keď nová izraelská vláda národnej jednoty robí dojem svojou veľkosťou, jej rôznorodý charakter vedie politických analytikov k záverom, že nevydrží dlho, komentuje v dnešnom čísle švajčiarsky denník Le Temps.
Denník poukazuje na silne protirečivé zloženie vlády: na jednej strane je v nej Šimon Peres, jeden zo strojcov dohôd z Osla a zástanca mierového procesu, na druhej strane sú v nej ministri krajnej pravice, napríklad Avigdor Lieberman alebo Rehavam Zeevi. Aj sám Šaron v minulosti viackrát konštatoval, že mierový proces s Palestínčanmi je už mŕtvy, pripomína Le Temps.
Premiér Šaron, aby uspokojil predstaviteľov krajnej pravice, musel niečo pridať do programu, ktorý uzatvoril so Stranou práce. V "prídavku" sa uvádza: je "úplne jasné", že všetko, čo sa prerokovalo s Palestínčanmi v americkom Camp Davide, Washingtone a egyptskej Tabe už nie je platné. A zdôraznilo sa v ňom, že Jeruzalem ostane jednotným a stále večným mestom Izraelčanov.
Napriek zdanlivej politickej šírke novej izraelskej vlády, táto jasne smeruje doprava, komentuje švajčiarsky denník. S výnimkou ministerstva zahraničných vecí všetky ostatné dôležité ministerstvá obsadili politici jasne stojaci proti dialógu s Palestínčanmi, minimálne v tej forme, v akej ho viedla bývalá vláda Ehuda Baraka.
Šaron uviedol, že cieľom jeho vlády je "dosiahnuť realistické dohody" a nájsť opatrenia, ktoré "zvýšia vzájomnú dôveru". Zároveň sa viackrát vyjadril, že nezačne rokovania "pod nátlakom terorizmu a násilia". Peres v kuloároch Knesetu krátko pred jeho stredajším zasadnutím povedal, že jeho názor v tejto otázke je diametrálne odlišný od Šaronovho názoru. Peres bude musieť využiť prvé týždne existencie novej izraelskej vlády na prácu, aby sa nedostal do rozporu so svojou Stranou práce.
Po rozdelení postov vo vláde ostali v stredu, paradoxne, najnespokojnejší poprední predstavitelia Šaronovho Likudu. Dúfali, že získajú viac po jasnom víťazstve vodcu strany Šarona v predčasných voľbách 6. februára. V mimoriadne zložitom boji, ktorý čaká bývalého generála Šarona, nebude front v Likude patriť do pokojnej oblasti, uzatvára švajčiarsky Le Temps.
