Viedeň 7. júla (TASR) - Ťažko chorý rakúsky prezident Thomas Klestil, ktorého v pondelok hospitalizovali po zlyhaní pľúc a zástave srdca vo viedenskej Všeobecnej nemocnice (AKH), v noci nadnes zomrel na zlyhanie vnútorných orgánov. Oznámili to podľa agentúry APA lekári AKH.
Sedemdesiatjedenročný Klestil skonal o 23.33 h SELČ v kruhu svojej rodiny, uviedol riaditeľ AKH Reinhard Krepler a vedúci tímu ošetrujúcich lekárov Christoph Zielinski. Stalo sa tak 36 hodín predtým, ako mal prezidentskú funkciu odovzdať svojmu nástupcovi Heinzovi Fischerovi.
Podľa Zielinského bolo príčinou smrti zlyhanie takmer všetkých vnútorných orgánov v dôsledku pondelňajšieho kolapsu. K rapídnemu zhoršeniu Klestilovho stavu došlo v utorok ráno a tento vývoj pokračoval asi do 13.00 h. Potom sa situácia stabilizovala a približne do 21.00-22.00 h zostala nezmenená. Potom však nastalo ďalšie zhoršenie stavu, ktoré vyvrcholilo úmrtím prezidenta o 23.33 h v kruhu najbližších.
"Musíme povedať, že medicína má hranice, ktoré sú dané fungovaním aspoň určitého počtu orgánov," povedal Zielinski v prítomnosti šéfa jednotky intenzívnej starostlivosti Gottfrieda Lockera, ktorý sa však neujal slova.
Klestilovi v pondelok večer v jeho súkromnej dvakrát zlyhalo srdce a aj pľúca, čo malo za následok nedostatočné zásobovanie dôležitých orgánov kyslíkom a živinami. Prvú pomoc mu poskytli ochrankári, no privolaní lekári museli prezidenta oživovať.
Ošetrujúci lekári potom Klestila uviedli do umelého spánku, aby odľahčili jeho srdcu a pľúca. Podarilo sa im udržiavať najnižšiu možnú mieru stability prezidentovho organizmu, avšak podľa vlastných slov došli na hranicu toho, čo je v súčasnej medicíne možné urobiť.
Zdravotný stav rakúskeho prezidenta bol zhoršený už pred pondelňajším kolapsom. Pľúcne problémy mal od roku 1996, keď bol niekoľko týždňov v nemocnici s vážnym zápalom pľúc. Lekári zápasili aj s pľúcnou embóliou, ktorá ho neskôr postihla. V ostatnom čase sa sťažoval sa aj na následky operácie Achillových šliach, ktorú po páde doma prekonal na jeseň minulého roka.
Po smrti Klestila preberú výkon jeho funkcie až do štvrtkovej prísahy Heinza Fischera traja predsedovia rakúskeho parlamentu. Stanovuje to ústava v článku 64.
Na znak štátneho smútku stiahli v Rakúsku všetky štátne vlajky na pol žrde.
Predstavitelia všetkých politických strán vyjadrili v prvých reakciách hlbokú ľútosť nad úmrtím Klestila. "Celé Rakúsko smúti," povedal jeho nástupca Fischer pre polnočnú spravodajskú reláciu rakúskej televízie Zeit im Bild 3.
Podľa kancelára Wolfganga Schüssela, ktorý mal s nebohým niekoľko verejných konfrontácií, povedal, že Rakúsko stratilo veľkú osobnosť. Klestil bol "silným hlasom sebavedomého Rakúska v otvorenej Európe" a jeho vzťahy najmä so susednými štátmi boli dôležitým predpokladom znovuzjednotenia starého kontinentu.
Vicekancelár Hubert Gorbach a predsedníčka Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Ursula Haubnerová nazvali Klestila "veľkým štátnikom".
Šéf opozičných sociálnych demokratov Alfred Gusenbauer zdôraznil, že Klestil bol svojim vystupovaním príkladom demokratického patriotizmu.
"Stratili sme človeka, ktorý Korutánsko rád navštevoval a kde sa vždy cítil dobre," vyhlásil korutánsky premiér a bývalý predseda FPÖ Jörg Haider. Klestil ťažko niesol vstup krajne pravicových slobodných do vlády s Schüsselovými ľudovcami začiatkom roku 2001, čo malo za následok uvalenie sankcií vtedy 15-člennej EÚ na Rakúsko.
Rakúsku kondolovali prostredníctvom štátnej tajomníčky ministerstva zahraničných vecí pre Európu Elizabeth Jonesovej aj USA, kde Klestil pôsobil vo viacerých funkciách.
