Paríž/Ženeva/Jeruzalem 8. marca (TASR) - Po mesiaci politického vákua má Izrael vládu. Je najväčšia v dejinách tejto krajiny. Nový predseda vlády Ariel Šaron sa rozhodol uspokojiť najväčší počet osôb a politických strán, aby si zaistil maximálnu podporu v Knesete a aby sa vyhol problémom, na ktoré narážal jeho predchodca Ehud Barak, komentuje v dnešnom čísle francúzsky denník Libération.
Prakticky celé politické spektrum je zastúpené v 11. vláde od vzniku Izraela, uvádza francúzsky denník. Členmi Šaronovej vlády sú politici rôznej orientácie od Šimona Peresa, strojcu dohôd z Osla a nositeľa Nobelovej ceny za mier až po extrémistu Avigdora Liebermana, ktorý hlása bombardovanie arabských krajín, podporujúcich palestínsku intifádu. Pre 26 ministrov a 12 viceministrov museli tesári zväčšiť stôl v pracovni v úrade vlády izraelského premiéra. Pri zostavovaní "dokonalého" vládneho kabinetu Šaron na nič nezabudol, ani na ženy, aj keď nominovanie je kontroverzné, napríklad Dalie Rabinovej, dcéry zavraždeného bývalého premiéra Jicchaka Rabina.
Nová izraelská vláda odráža súčasný stav izraelského obyvateľstva. Po vyše piatich mesiacov intifády mnohí obyvatelia židovského štátu zastávajú súčasne Liebermanov aj Peresov názor. Veľkosť izraelskej vlády môže byť aj faktorom nestability, komentuje Libération. Precedens predchádzajúcej Barakovej vlády môže byť príkladom, že na začiatku široká koalícia neoplýva "čarovným prútikom" na zabezpečenie trvalosti a stability, podotýka francúzsky denník. Hrozby o stiahnutí sa z vlády, ktoré v stredu formulovali ortodoxní členovia strany Šas, aj keď ich napokon stiahli, poukazujú na nestálosť tejto širokej koalície. Záujmy predstaviteľov jednotlivých strán sú natoľko veľké a všeobecný záujem taký vágny, že terajšej izraelskej vláde hrozí rozpad aj pri najmenšom nedohodnutí, uvádza denník.
Vyjadrenia niektorých ministrov, ešte pred zložením prísahy, v stredu - napríklad Limor Livnatovej (49), že "školské učebnice sa musia prepracovať, aby sa v nich odrážal viac sionistický a nacionalistický duch", alebo ministra vnútornej bezpečnosti Uziho Landaua, ktorý navrhuje, aby Izrael prešiel do ofenzívy a skoncoval s intifádou - nebude môcť Strana práca dlho mlčky počúvať. Najmä, keď mnohí členovia Strany práce nesúhlasili so vstupom strany do koalície s A. Šaronom. Ak jedného dňa Strana práce odíde z vlády, rovnováha v nej, na ktorej Šaron pracoval, sa zrúti.
Hlavný cieľ predchádzajúcej vlády E. Baraka dosiahnuť mier s Palestínčanmi ostáva v novej Šaronovej vláde neznámou, uzatvára denník Libération.
