Los Angeles 2. júla (TASR) - Svetoznámy predstaviteľ titulnej postavy vo filmovom prepise románu Maria Puza Krstný otec Marlon Brando zomrel vo štvrtok v nemocnici v Los Angeles vo veku 80 rokov. Správu o umelcovom úmrtí, ktorého príčinu predbežne nezverejnili, potvrdila dnes jeho sestra.
Rodák z Omahy v americkom štáte Nebraska prišiel s divadelným kumštom do kontaktu už ako mimoriadny herecký talent na Shattuck Military Academy v Minnesote v rokoch 1939-1941, ktorú musel predčasne opustiť kvôli rebelantským sklonom. Herecké umenie si osvojil v newyorskom Actors Studio pod vedením Lee Strasberga a Stelly Adlerovej.
Na Broadwayi sa definitívne presadil ako divadelný herec kreáciou v inscenácii hry Tennessee Williamsa Električka zvaná túžba, ktorú neskôr s rovnakým obsadením sfilmoval režisér Elia Kazan. Práve za výkon v spomínanom rovnomennom filme si Marlon Brando vyslúžil prvú z celkove ôsmich nominácií na prestížneho Oscara. Podobne ako v ďalších dvoch prípadoch (Viva Zapata, Julius Caesar) v priebehu troch rokov (1952-1954) však neuspel. Ďalšia nominácia za film V prístave (On the Waterfront) priniesla umelcovi prvého z dvoch Oscarov. Paradoxne sa Marlon Brando zúčastnil práve pri štvrtej nominácii po prvý raz slávnostného ceremoniálu, ktorý dovtedy bojkotoval a hneď si mohol odniesť domov vytúženú sošku. Tú druhú získal za už spomínanú kreáciu Dona Vita Corleoneho, šéfa mafiánskeho gangu vo veľkolepej ságe Francisa Forda Coppolu v roku 1973. Tohto Oscara si však Marlon Brando demonštratívne odmietol prevziať na protest proti častej diskriminácii a zlému imidžu Indiánov v hollywoodskych filmoch a namiesto seba nechal na slávnostnom ceremoniále vystúpiť údajnú Indiánku, o ktorej však neskôr vysvitlo, že to bola menej známa herečka Maria Cruzová.
V období medzi oboma oceneniami nakrútil umelec, ktorý dlho patril medzi idoly slabšieho pohlavia, aj keď sa s ním v uplynulých desaťročiach spájali už rôzne zdravotné ťažkosti, psychické problémy, či obezita, celý rad filmov, vrátane pozoruhodných diel ako Mladé levy podľa rovnomenného románu Irwina Shawa, veľkofilmu Vzbura na lodi Bounty, či komédie Grófka z Hongkongu - posledného filmu Charlesa Chaplina. Na úspech Krstného otca nadviazal Marlon Brando v umelecky hodnotnom diele Bernarda Bertolucciho Posledné tango v Paríži, ktorému časť kritikov vytýkala údajne pornografický charakter a ktorý Brandoovi priniesol ďalšiu nomináciu na Oscara. Zrejme predposlednou mimoriadnou snímkou Marlona Branda v jeho bohatej filmografii sa stal protivojnový film Francisa Forda Coppolu Apocalypse Now (1979), pri nakrúcaní ktorého musel režisér popri najrôznejších problémoch, vrátane finančných, bojovať už aj s hercovou náladovosťou, čo sa však na výslednej podobe medzičasom kultového filmu neprejavilo.
Po asi deväťročnej prestávke sa herec vrátil k nakrúcaniu filmov, ktorých nebolo málo. Väčšina z nich však neprekročila priemer, aj keď za vedľajšiu úlohu vo filme Biele obdobie sucha (A Dry White Season) nasledovala ôsma nominácia na Oscara. Pri zrode časti snímok tohto obdobia si však štáby vytrpeli svoje kvôli nevyspytateľnosti žijúcej legendy svetovej kinematografie. Pri nakrúcaní filmu Kto z koho (The Score) musel napríklad prevziať réžiu niektorých scén od Franka Oza Brandonov partner vo filme Robert de Niro, pretože velikán odmietal spoluprácu s režisérom.
Marlon Brando, z ktorého blízkeho okolia išli už dlhší čas o jeho nechuti žiť, sa choval skutočne tak, akoby platil jeho známy výrok: Sláva bola a je kliatbou môjho života a bol by som sa bez nej zaobišiel.
Zosnulý bol aj dvojnásobným držiteľom Zlatého Glóbusu, ktorý mu udelili podobne ako Oscara za filmy V prístave a Krstný otec, ako aj početných ďalších amerických i zahraničných ocenení.
1 2 4 5 12 le
