Napriek krásam Izraela trpí Milan Dubček podľa vlastných slov petržalským lokálpatriotizmom. "Už v New Yorku, ktorý mám nesmierne rád, som ním trochu otravoval kolegov. Natrvalo asi zapustím korene na Slovensku - v Petržalke alebo v Turci." Na snímke je druhý sprava, spolu s bratmi Petrom a Alexandrom, Rudolfom Schusterom a Romanom Prodim. FOTO - TASR
Hoci je Milan Dubček veľvyslancom v Izraeli iba tri mesiace, Tel Aviv a Jeruzalem si už stihol obľúbiť. Na pohľad z Olivovej hory nedá dopustiť. Vždy ráno sa cestou do úradu prejde po okolí - aj preto vstáva o šiestej.
Podmienky sú ideálne - slnko, morský vzduch, príjemná teplota. S bicyklovaním na hrádzi v Petržalke sa to vraj nedá porovnať.
Potom prichádzajú povinnosti. "Nerátam, koľko hodín denne pracujem. Často sú to aktivity do neskorej noci." Denne od pondelka do piatku a často aj v nedeľu - tá je v Izraeli pracovným dňom, v sobotu je všade pokoj, nepremáva ani mestská doprava.
Milan Dubček bol prvýkrát v Izraeli na pracovnej ceste v roku 1997. Vtedy si priniesol domov kameň a betlehem z olivového dreva. Dnes vie o krajine viac.
"Izrael má väzby na Európsku úniu aj na USA. Veľmi dynamicky sa rozvíja, hoci situácia je poznačená dlhodobým bojom o uznanie štátu Izrael a zápasením s terorizmom."
Ani pre Izraelčanov nie je neznámou Slovensko. "Považujú nás za seriózneho partnera, na leteckej linke Bratislava - Tel Aviv sa rozmáha aj turistika. Izraelčania poznajú naše kúpele, prírodu. A parenicu považujú za svetový unikát."
Sám sa s tamojšími kulinárskymi zvyklosťami oboznamuje, u Dubčekovcov sa servírujú aj židovské a arabské špeciality. "Najradšej mám zeleninové šaláty a ryby, ale aj rôzne nátierky z tahiny, baklažánu alebo cukiny."
Keď Dubček odchádzal na misiu do Izraela, o situácii na Blízkom východe už vedel veľa zo Stálej misie OSN v New Yorku a z pôsobenia v Grécku. "Až teraz však zisťujem, že moje znalosti o židovských zvykoch a tradíciách boli iba základné."
