Nielen Róbert Nemcsics mal záujem o jeho stoličku. Minister zahraničných vecí sa pýtal prezidenta Rudolfa Schustera, či by exministra a exposlanca ANO vymenoval do funkcie českého veľvyslanca. Schuster odmietol. Aj podľa Nemcsicsa má súčasný šéf misie v Českej republike LADISLAV BALLEK výrazný podiel na spoločenskom a kultúrnom vzraste spolupráce našich republík.
Ako vnímate skutočnosť, že sa hovorí o vašej výmene na poste veľvyslanca?
Nemôžem to komentovať, je to vec rozhodnutia ministerstva zahraničných vecí, vlády, pána prezidenta. Iné mi nezostáva, iba rešpektovať rozhodnutie. Rozhodnutie tých, ktorí ma sem vyslali, prijmem.
Neformálne o tom rokoval aj Kukan so Schusterom, povedal vám niekto o možnom odchode z diplomatickej misie?
Hovorí sa o tom už dlhšie, možno aj rok. Oficiálne sme o tom nerokovali. Určité indície týkajúce sa môjho prípadného pôsobenia niekde inde som dostal. Uvidíme. K týmto veciam sa zo zásady nevyjadrujem. Na misii, kde zastupujem krajinu, sa môžem vyjadrovať iba s rešpektom o všetkých rozhodnutiach, ktoré urobí ministerstvo zahraničných vecí, vláda a prezident.
Vedeli by ste v Českej republike zostať natrvalo?
V každom českom a moravskom meste poznám ulicu, vo viacerých aj konkrétny secesný meštiansky dom, v ktorom by som rád býval a do zániku Česko-Slovenska vedel aj nepretržite žiť. Teraz, po rozdelení, by som to najskôr vyriešil ako odchádzajúci veľvyslanec Talianska. Za Prahou si kúpil dom, aby v dôchodku aspoň časť roka mohol stráviť v meste a krajine, do ktorej sa počas svojej štvorročnej misie beznádejne zamiloval. Často sa k tomu v mojej spoločnosti priznával. A druhý svoj dom má vo svojom rodisku na morskom pobreží. Takže ja sa priznávam k návratu na Slovensko, priveľmi som už zrástol - aj so svojou studienskou chalupou a s jej okolím na Záhorí.
Je medzi našimi národmi po rozdelení väčší rozdiel ako kedysi?
Poviem to jednoducho - medzi Slovenkami a Češkami je asi taký veľký rozdiel ako medzi sestrami. A medzi dámami na obidvoch brehoch rieky Moravy je taký rozdiel ako medzi dvojičkami. Sused, starší pán, ktorý býva oproti rezidencii, kedykoľvek odchádzam z domu a je v záhrade, vyjde na ulicu sa osobnejšie rozlúčiť. Naše jazdy mestom v zmätkoch dopravných vrcholov, keď musíme menej myslieť na dopravné značky a predpisy, vyvolávajú v ochrancoch nanajvýš úsmev - a nato zdvorilý pozdrav našej zástave.
Môže sa táto konkrétna misia považovať za misiu v cudzine?
Nie, žijem v zahraničí, ale nie v cudzine. Česi a Slováci si nikdy cudzími neboli a nikdy ani nebudú. Rovnakej miery príbuzenstva inde už na planéte niet.
Ako to vnímajú českí občania?
Podľa verejného prieskumu spred dvoch mesiacov 8 z 10 Čechov má zo všetkých ľudí a národov sveta najradšej nás Slovákov. Pred piatimi rokmi trvali Dni slovenskej kultúry v Českých Budějoviciach dva dni, tento rok už štrnásť. Pred každoročným Medzinárodným týždňom divadla niet lístka na slovenské inscenácie už pred vylepením plagátov. Na Dni slovenského divadla v Prahe sa priam vyčkáva. Už dávnejšie sa tu nepokladá za nijakú zvláštnosť, keď osobnosť z najvyšších politických miest verejne vyhlási, že vstup Slovenska do NATO a Európskej únie je pre Českú republiku práve taký dôležitý ako jej vlastný. Keď ako zastupiteľský úrad požiadame jedného z predsedov komôr parlamentu o stretnutie, svoj odlet na zahraničnú návštevu o hodinu preloží. A práve som si v jednom z tunajších denníkov znova prezrel zvlášť uznanlivý článok českého historika o generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. A takto by som mohol pokračovať od miesta k miestu a od mesta k mestu."
Kolegom diplomatom zo zahraničia teda nemusíte vysvetľovať, kde je Slovensko.
Diplomati v Prahe sa s osobitosťami v našich vzťahoch zoznámia v okamihu. Rešpektujú ich aj vo svojich verejných vystúpeniach - pri zmienke hoci o nových členoch NATO uvedú ako prvé Slovensko, až potom ďalšie krajiny, navyše už v abecednom poradí. Väčšina z nich si po určitom čase zo zvedavosti zájde aj do Bratislavy, a keď sa vrátia, s neskrývaným prekvapením hovoria: Veď tá vaša Bratislava, to je malý Paríž!
