Londýn 21. júna (TASR) - Ruský denník Novaja Gazeta dnes pripomína, že euroústava bola prijatá "presne 189 rokov po bitke pri Waterloo", pričom jej význam nebude o nič menej historický. Spôsob akým postupovali rokovania a ich výsledok podľa týchto novín ukázali, že "rozdelenie Európy na dva tábory sa stalo skutkom". "Je úplné jasné, že vzniká dvojrýchlostná Európa," dodáva Novaja Gazeta.
Howard vyzýva Blaira - usporiadaj referendum teraz, ak si naň trúfaš, hlása v titulku Daily Telegraph a píše, že líder britských konzervatívcov Michael Howard bude ako predstaviteľ strany, ktorá ústavu odmieta, v parlamente žiadať premiéra Tonyho Blaira, aby vyhlásil referendum o európskej ústave čo najskôr.
Väčšina britskej verejnosti je totiž podľa rôznych prieskumov proti ústave a euroskeptickí konzervatívci tak majú veľkú nádej, že ju Briti neschvália. Z ankety, ktorú si objednal Daily Telegraph, napríklad vyplýva, že 49 percent voličov by hlasovalo proti. Ďalší prieskum, ktorý si nechala vypracovať Kampaň proti ústave, hovorí dokonca, že proti euroústave je 57 percent Britov.
Briti podľa týchto prieskumov neveria ani uisteniu premiéra Blaira, že Spojené kráľovstvo nepríde o úplnú kontrolu nad svojimi daňami, obranou, trestným súdnictvom a azylovou politikou. Dve tretiny respondentov si myslia, že Británia príde o právomoci v niektorých z uvedených oblastí.
Independent, ktorý je naklonený európskej integrácii, vyzýva premiéra, aby okamžite začal doma za ústavu bojovať a tvrdí, že ústava vracia právomoci národným parlamentom: "V zmluve sa predsa jasne uvádza, že únia bude mať len také právomoci, ktoré jej štáty dajú. Len v štyroch oblastiach stojí EÚ nad štátmi - v oblasti hospodárskej súťaže, obchodu, colných pravidiel a ochrane morského života. Únia sa ale musí zmeniť, musí ukázať, že dokáže byť efektívna a musí okrem iného reformovať svoju spoločnú poľnohospodársku politiku."
Nemecký Frankfurter Allgemeine Zeitung vyjadruje ľútosť nad tým, že sa nik nesnažil zostručniť text, ktorý je podľa neho "nepraktický", "rozvláčny" a v niektorých častiach dokonca nepochopiteľný". To z neho robí "typický európsky dokument", takže možno predpokladať, že si ho sotva kedy prečíta alebo obľúbi "bežný Európan".
Die Welt v tejto súvislosti varuje Berlín pred príliš zomknutým spojenectvom s Parížom. Francúzsky prezident Jacques Chirac považuje podľa týchto novín svoju vlasť za dominantnú veľmoc v Európe. Nemecko donedávna odporovalo francúzskej požiadavke na vedúcu úlohu a udržovalo citlivú rovnováhu vo vzťahoch medzi Francúzskom, USA a východoeurópskymi štátmi. To sa však zmenilo nástupom kancelára Gerharda Schrödera k moci. Chirac sa teraz "za podpory Nemcov pokúša realizovať sen všetkých francúzskych prezidentov, ktorým je vystupovať za Európu vo svete a viesť kontinent v duchu francúzskych ideí".
Rumunský denník Adevarul si všíma, že dohodnutý dokument je na míle vzdialený pôvodnému návrhu, ktorý predstavil Konvent. Zároveň je to ale podľa neho "jediný prijateľný text, ktorý dokáže uspokojiť rozdielne národné záujmy". Ťažšia časť ale ešte len príde - ústavu musí totiž schváliť jednotlivých 25 členských krajín únie. A to nebude ani zďaleka také ľahké s euroskeptickými Dánmi a predovšetkým Britmi.
