Jozef Stank, bývalý podpredseda Federálneho zhromaždenia, veľvyslanec, minister obrany a naposledy šéf prezidentskej kancelárie - už v civile. FOTO SME - PAVOL MAJER
S odchádzajúcim kancelárom prezidenta sme sa stretli v deň, keď ho Rudolf Schuster odvolal. Témou rozhovoru mal byť práve Schuster a jeho pozitíva a negatíva päťročnej misie. Tie však úzko súvisia s atmosférou a so situáciou v krajine. Navyše väčšina Slovákov deň predtým ignorovala voľby do Európskeho parlamentu. Rozhovor s bývalým poslancom ČSSR i ČSFR, ministrom obrany Dzurindovho kabinetu a diplomatom JOZEFOM STANKOM sa teda logicky zvrtol aj na hodnotenie krajiny. Diplomata ale v odpovediach nezaprel.
Pri úsilí stať sa členom Európskej únie ste boli osobne - ako minister obrany Dzurindovho kabinetu s agendou dostať Slovensko do NATO. Tieto veci boli vždy prepojené. Ako vnímate prepad voličského záujmu v eurovoľbách?
Ako jedinej krajine z luxemburskej skupiny sa nám podarilo dohnať dvojročné zaostávanie a dostať sa do Európskej únie spolu s Českou republikou. Vzali sme silný argument tým, ktorí na českej strane, pre údajnú nespôsobilosť Slovenska, chceli rozdelenie štátu.V tomto kontexte ma nezáujem, hlavne mladých ľudí, šokoval.
Čo je dôsledkom? Zápecníctvo či nezvládnutie kampane a osvety politikmi a ich stranami?
Volili sa strany, ide o nezvládnutie politického problému. Kto iný mal osloviť ľudí? Pravdaže, aj prostredníctvom médií. Kto iný ako politické strany a ich predstavitelia? Akoby voľby nezobrali za svoje.
A nezvládli.
Nielenže nezvládli, ale niektorí dokonca kalkulovali s nízkou účasťou.
Z vysokej politiky opäť na chvíľu odchádzate. Za čím vám bude ľúto v rámci spolupráce so Schusterom?
S veľkou politikou som v kontakte takmer 20 rokov. Bude mi chýbať možnosť využívať doterajšie poznatky, skúsenosti a kontakty pri posudzovaní celospoločenských dejov. Počas mandátu prezidenta Schustera sa krajina nikdy nedostala do krízy. Hoci boli príležitosti.
Pomenujme ich.
Ako možný zdroj vnútropolitickej krízy je známy interrupčný zákon, kde prezident našiel pre všetkých prijateľné riešenie a vládna koalícia mohla pokračovať. Dôležitý bol jednotný postoj najvyšších predstaviteľov počas irackej krízy. V prezidentskom paláci sme koordinovali všetkých politikov a predstaviteľov médií pred referendom do EÚ. Prezident mal vždy jasné postoje k nášmu vstupu do NATO bez ohľadu na popularitu tejto otázky. Veľmi podporoval ekumenizmus, ktorý má na Slovensku viditeľné praktické uplatnenie.
Smerom do zahraničia bol preto Schuster vnímaný pozitívne, doma naopak. Čím to bolo?
Myslím, že ani v domácej, ani v zahraničnej politike neurobil významnú chybu. Vždy sa poctivo pripravoval. Čítal podklady a stretával sa s odborníkmi. Nezapieral silné sociálne cítenie, vyrastal v skromných podmienkach a v tom sme si boli podobní. Hneď po nástupe do kancelárie som sa pokúšal o zlepšenie komunikácie s intelektuálmi, vedeckými inštitúciami, lekármi a zdravotníkmi a médiami. Tu som však narazil na bariéru, ktorú už nebolo možné prekonať. Neviem presne, kedy vznikla a kde má svoje korene, ale skutočne existovala.
Preto odpovedzme na tú otázku - prečo? Je to dôsledok exhibicionizmu, organizovania makaren, kovania rýľov so štátnikmi, sadenia dubov?
Viem celkom pochopiť, že nie každý videl v tých nápadoch dôstojné štátnické konanie. Mne skôr prekážalo, že verejnosť nebola informovaná o jeho aktivitách komplexne a analyticky, pretože pracoval denne 12 až 14 hodín, zaoberal sa témami, dôležitými pre spoločnosť. Stretával sa s najvyššími predstaviteľmi štátu a štátov. Vždy na vysokej úrovni a v priamej reči, pretože je jazykovo veľmi dobre vybavený. A toto prekrylo v médiách kovanie rýľov a drienkovica.
Musíme si uvedomiť, že ste prišli do kancelárie v poslednom roku jeho funkcie. Jeho kroky sa menili, ale na zmenu imidžu už bolo neskoro.
Niekedy som mal dojem, akoby negatívna publicistika, zosmiešňovanie a spochybňovanie prezidenta bola súčasť redakčnej politiky niektorých médií.
Nemožno to zovšeobecňovať - jeho posledná správa v parlamente sa až na výnimky stretla s pozitívnym ohlasom médií a analytikov.
Bola asi 35-krát prerušená potleskom, čo sa v našom parlamente ešte nestalo. Bola koncipovaná z pohľadu občana, dôrazne a presne. Krátko po nej sa prezident Schuster dostal v niektorých prieskumoch až na 20 percent popularity. Asi z 3 až 4 percent, ktoré mal.
V koncipovaní správy badať váš vplyv. Najmä v časti, venovanej kauze skupinka. Priznávate ho?
Pripravovali sme ju v kancelárii a premietli sa do nej aj niektoré moje postoje. Týkali sa určite aj morálky v politike. Pokiaľ ide o kauzu skupinka, ako preverený pre styk zo štátnym tajomstvom som mal možnosť zoznámiť sa s podkladmi, ktoré ju mali údajne odštartovať. Tie nemohli byť podkladmi na akékoľvek solídne rozhodnutie.
Generálna prokuratúra, vydala rozhodnutie, že žiadna skupinka neexistuje. Ako dnes hodnotíte celú kauzu?
Ako politickú chybu. Vznikla z nešťastnej odpovede na novinársku otázku a poukázala aj na nesprávny spôsob vyhodnocovania spravodajských informácií.
K tejto téme ste SME pred pol rokom povedali: "Platí, že moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne." Koho ste mali na mysli?
Platí to všeobecne. V histórii môžeme nájsť množstvo príkladov. Občan obyčajne vstupuje do politiky s pokorou a úprimným presvedčením slúžiť svojim voličom. Chce, aby sa mali lepšie, aby bol pre nich stelesnením nových nádejí. Keď sa však dostane k moci a zistí, aké účinné nástroje na jej udržanie má, dostáva sa do pokušenia využiť ich už nie na službu národu, ale na udržanie, posilnenie a rozmnoženie moci. Zápasili s tým aj takí velikáni v politike ako Roosevelt, Churchill a, pravdaže, Stalin a Hitler. Všetci vieme, ako to dopadlo. Ich vnútorný zápas je opísaný v knižočke Machiavellistické etudy od českého autora Matejku. Ukazuje, akú veľkú morálnu silu potrebuje vedúci politik či štátnik na to, aby dokázal pokušeniu zo zneužívania moci odolať.
Takže prestriedanie zloženia vlád každé 4 roky krajine neuškodí?
Striedanie politických garnitúr a osôb vo vedúci funkciách v 4-ročnom intervale považujem za dôležitý mechanizmus, posilňujúci demokratické princípy, pôsobiaci preventívne voči zneužívaniu moci.
S premiérom Dzurindom sa vaše vzťahy zhoršili. Ako minister ste mali uňho renomé, dnes je situácia iná. Podľa našich informácií ste mali záujem o návrat do diplomacie, premiér to odmietol. S tým, že ste u Schustera robili nadprácu. Je to tak?
Máte zaujímavé informácie. O návrate do diplomacie som s premiérom nehovoril. Keď spomínate nadprácu, na každom poste som sa usiloval o najvyššiu profesionalitu. Pán premiér poznal bezprostredne moju prácu veľvyslanca v Prahe i ministra obrany v jeho kabinete. Asi aj tam bolo kus nadpráce." (smiech) (ticho) "Vtedy ma nechcel pustiť pán prezident. Zrejme ma potreboval v kancelárii.
Za pôsobenie v diplomacii ste ako jeden z dvoch veľvyslancov dostali Pribinov kríž, spolu s Martinom Bútorom. A zrazu ste outsiderom?
Snáď ešte celkom nie." (smiech) "Prezident Gašparovič chce v nejakej forme využiť moje skúsenosti a ja som svoju ochotu potvrdil.
Kým sa tak stane, budete nezamestnaný?
(smiech) "Musím sa zregenerovať, idem s rodinou na dovolenku, takže chvíľu budem nezamestnaný."
Je pravda, že ste mali pred pol rokom možnosť odísť do súkromného sektora s odstupným 700-tisíc a nakoniec ste zostali?
Odkiaľ to viete? Mal som skutočne ponuku od jednej súkromnej firmy a podľa vtedy platného zákona o štátnej službe som mohol odísť do dôchodku s 10-mesačným odstupným. To je solídna suma.
A vy ste sa nedali kúpiť?
Nevyužil som ani jednu z tých možností. Prezident Schuster vstúpil do kampane a chcel, aby som zostal. Využívanie zákona, o ktorom som vedel, že prestane zakrátko platiť, nebolo nikdy mojím štýlom.
A ste na to odkázaný?
To je vždy relatívne. Na akej úrovni chcete žiť. Myslím, že sa dokážem prispôsobiť svojim príjmom. Nepotrebujem veľa. Rád by som si udržal byt v Rači, v ktorom žijem už 30 rokov a auto, aby som mohol navštevovať rozvetvenú rodinu. Keď budeme s manželkou zdraví, nebojím sa budúcnosti.
Keď sme pri kupovaní - ako vnímate situáciu s údajným kupčením hlasov nezávislých poslancov?
V stave spoločnosti sa odrážajú obrovské zmeny, ktorými prechádza. Stále sme sa nedostali do rovnovážneho stavu, a preto aj stav morálky súvisí s celkovým vývojom a politickou kryštalizáciou. Keď v minulom režime sa pojmy ako česť, statočnosť, pracovitosť, hospodárnosť stávali smiešnymi, očakával som, že po zmene režimu budú nosnými piliermi novej spoločnosti. Nestalo sa tak. Morálny stav sa naďalej zhoršoval. A to na základe politických rozhodnutí - napríklad o spôsoboch privatizácie a metódach jej uskutočňovania. Chýbala legislatíva - a aj tam, kde bola, viazne vymáhanie spravodlivosti. Spoločnosť je demoralizovaná. Najbohatší nie sú najschopnejší, najlepší - ale naopak. Aké vzory sme postavili pred občana? Sme v situácii, keď sa zdá byť normálne rozdeľovanie prostriedkov štátu podľa politickej príslušnosti ministra, ktorý rezort spravuje. Namiesto ostrej kritiky aj dnes takmer oficiálne obhajujeme takéto praktiky. Dokonca aj z úrovne niektorých politológov.
Stretávali ste sa s podobnou praxou ako minister?
Ako minister obrany som bol často vystavovaný tlakom tohto typu. Kto bude rekonštruovať kuchyňu pri nejakom útvare, kto šiť súčiastky výstroja a podobne, ale o tom má rozhodovať minister? A to ešte na základe politickej príslušnosti k strane, ktorá ho nominovala? Odpovedal som otázkou, či nechce náhodou vedieť, ako budú vyzerať ozbrojené sily v roku 2010. To ma zaujímalo a to som považoval za svoju prácu.
Je taká pokrivená morálka bežná vo svete? Tým sa niekedy argumentuje.
Nemyslím si to. Aj tam sa dopúšťajú prehreškov, korupcie, priestupkov voči morálke, ale fungujú čistiace demokratické mechanizmy. Videli sme nedávno, ako reagovali najvyšší predstavitelia Spojených štátov, ako sa museli zodpovedať pred senátnymi výbormi, keď sa dostali na verejnosť fotografie mučených irackých väzňov. Som presvedčený, že aj u nás sa postupne podarí vytvoriť takú spoločenskú atmosféru, ktorá bude odsudzovať každú nezákonnosť a správanie v rozpore s morálkou európskej civilizácie.
Vidíte možnosť na nejakú sebareflexiu časti súčasnej vládnej garnitúry? Alebo si myslíte, že pomôže len spomínaná výmena?
Skôr ide o to, aby sa rýchlejšie a razantnejšie presadili trendy, ktoré v spoločnosti aj vo vládnej garnitúre existujú. Sebareflexia je užitočná...
... ale tá prichádza len pádom?
(smiech) "Možnosť zmeny každého z nás je obmedzená, limitovaná. Keď chceme zmeniť napríklad len stravovacie návyky, koľko to stojí energie. Výmena je určite efektívnejšia."
V prezidentskom kresle zmena nastala, pozitíva alebo negatíva uvidíme. Trochu neslušná otázka - volili ste tento rok oboch prezidentov? Odchádzajúceho i prichádzajúceho?
(dlhý smiech) "Naozaj neslušná otázka. Ale dobrá. Áno, oboch."
