Priština 20. novembra (TASR) - Západ verí, že novozvolení kosovskí lídri nebudú vyvíjať príliš veľký tlak na vyhlásenie nezávislosti, otázku konečného štatútu juhoslovanskej provincie však bude zrejme riešiť skôr, ako si mocnosti želajú.
Spojené štáty a EÚ vyslali kosovským Albáncom posolstvo, aby sa koncentrovali na fungovanie inštitúcií samosprávy a zatiaľ zabudli na otázku štatútu.
Sobotňajšie všeobecné voľby dali provincii prvý demokraticky zvolený zákonodarný zbor v histórii, ktorý zvolí prezidenta a vládu. Právo konečného rozhodovania však zostane v rukách správy OSN.
Západní diplomati vyjadrili presvedčenie, že vyjadrenia albánskych lídrov, napríklad Ibrahima Rugovu - ktorého Demokratický zväz Kosova (LDK) vo voľbách zvíťazil a ktorý sa vyslovil za okamžité medzinárodné uznanie Kosova ako samostatného štátu - sú viac rétorikou ako realitou. Ako dodali, mnohí lídri etnických Albáncov súkromne priznávajú, že Kosovo nie je na samostatnosť pripravené.
Provincia je stále odkázaná na medzinárodnú pomoc pri transformácii ekonomiky, vytváraní modernej správy a riešení najväčších problémov, akým je napríklad organizovaný zločin.
"Nie sú na to pripravení. Občianska spoločnosť na to nie je pripravená," povedal jeden diplomat citovaný agentúrou Reuters, ktorý ale uznal, že "príde čas, keď na nás začnú vyvíjať tlak".
Tento čas môže prísť veľmi skoro.
ČIERNA HORA AKO ROZBUŠKA?
Podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č.1244, ktorá v júni 1999 ukončila leteckú kampaň NATO proti režimu Slobodana Miloševiča, Kosovo zostáva formálne súčasťou Juhoslávie.
Juhoslávia však môže na budúci rok prestať existovať. Lídri Čiernej Hory, jediného partnera Srbska vo federácii, chcú na jar usporiadať referendum o nezávislosti malej republiky.
"Nezávislosť Čiernej Hory by znamenala, že JZR zanikne a zostane len Srbsko," čo spochybní váhu rezolúcie 1244, povedal popredný predstaviteľ medzinárodnej správy Kosova.
V prípade, že sa Čierna Hora napriek tlaku medzinárodného spoločenstva za zachovanie Juhoslávie osamostatní, nastolenie otázky konečného štatútu Kosova na seba nenechá dlho čakať.
Západ bude od Albáncov požadovať hlavne výrazný pokrok v otázke kosovskosrbskej menšiny. Po skončení náletov NATO z provincie odišlo asi 180.000 Srbov, v Kosove ich zostáva asi 100.000, väčšina z nich však žije v enklávach pod prísnou ochranou medzinárodnej mierovej jednotky KFOR.
Niektorí diplomati však varujú, že úspech albánskej samosprávy by nemal byť jediným kritériom pre nastolenie otázky konečného štatútu Kosova. "Je to nevyhnutná skúška, ale nie dostačujúca," povedal jeden z nich. "V otázke štatútu Kosova je treba miera konsenzu v regióne," dodal. To by - v záujme dlhodobého mieru na Balkáne - znamenalo dosiahnutie riešenia prijateľného aj pre Belehrad a krajiny oblasti.
Mnohí diplomati sú za to, aby bola otázka štatútu odložená, kým v celom regióne nestabilizujú vlády pragmatických a demokratických lídrov. Vyjadrili presvedčenie, že medzičasom by mohlo srbské vedenie dospieť k záveru, že návrat Kosova pod kontrolu Belehradu nie je možné.
Kým veľa analytikov je presvedčených o tom, že nezávislosť Kosova je v dlhodobom horizonte nevyhnutná, občas sa objavujú aj iné modely - napríklad vytvorenie balkánskej konfederácie, alebo ponechanie otázky dlhodobo neriešenú, na spôsob Taiwanu.
Niektorí však tvrdia, že Západ by mal byť vo vzťahu ku Kosovu oveľa aktívnejší. Argumentujú, že súčasná neistota len podporuje násilnosti medzi komunitami a odrádza zahraničných investorov.
"Táto neistota v otázke budúceho štatútu spôsobuje, že Albánci a Srbi sa vzájomne vnímajú ako potenciálnu hrozbu," povedal Peter Palmer z International Crisis Group. "Kým tento stav trvá, nevyriešený štatút Kosova je faktorom nestability v regióne," dodal.
1 ari juh
