Williamstown 20. novembra (TASR) Na videozázname je malý, asi desaťročný chlapec, ktorý sa čupiačky snaží dať zásobník do samopalu AK-47. Po niekoľkých neúspešných pokusoch sa ku Kalašnikovu natiahne muž a presným pohybom doň zásobník zasunie. Chlapec sa usmeje a muž na neho spokojne hľadí.
Táto znepokojujúca scéna je jednou z mnohých, ktoré vo vlasti zaznamenali afganskí žurnalisti pracujúci na projekte financovanom americkou vládou. Záznamy sú natočené v rokoch 1987-95, keď sa k moci dostal Taliban a zakázal okrem iného aj kamery. Sú to jediné zábery dovoľujúce nahliadnuť do kultúry, ktorá pred útokmi z 11. septembra väčšinu Američanov vôbec nezaujímala.
Teraz, keď sú v Afganistane americké vojská a konflikt v stredoázijskej krajine možno potrvá roky, tento archív obsahuje intímne a užitočné informácie o vojnou skúšanom národe. Zachytáva, ako Taliban využil chaos, zmocnil sa vlády a zaviedol v krajine radikálny islam.
"Končila sovietska okupácia a k moci sa dostali mudžahídi, ich vnútorné rozpory však pripravili pôdu pre nástup Talibanu," povedal profesor antropológie David Edwards prednášajúci na Williams College v štáte Massachusetts.
Po záberoch chlapca usilujúceho sa nabiť AK-47 nasledujú scény, kde muž ukazuje skupinke chlapcov asi vo veku osem-deväť rokov ako sa pohybovať v línii, zaujať pozíciu v ľahu na bruchu a pripraviť sa na streľbu. Nikto nepochybuje o tom, že zručnosti, ktoré chlapci na zázname z roku 1988 nadobudli, sa im neskôr určite zišli. "Teraz majú niečo vyše 20 rokov a určite sa už pridali k Talibanu," konštatuje Edwards.
Archív vznikol v roku 1986, keď Informačný servis Spojených štátov (USIS) udelil grant Bostonskej univerzite, aby umožnila afganským študentom zdokumentovať vojnu mudžahídov proti Sovietskemu zväzu. Z grantu postavili aj afganské mediálne centrum v pakistanskom Pešavári. Centrum archivuje niektoré z jedinečných záznamov o vojne proti Sovietskemu zväzu a následnom konflikte v radoch mudžahídov niektoré zábery odvysielali aj televízne siete.
"Bola to propaganda. Sovietsku porážku v Afganistane nikto spravodajsky nepokrýval a toto bol náš pokus o jej zachytenie," povedal Edwards.
Fotografi a kameramani odchádzali z Pešaváru na afganský vidiek na celé týždne a zaznamenávali všetko, čo videli. Niekedy sa vrátili so záznamom bojov, inokedy sa im podarilo zachytiť typickú hru buzkaši (miestnu obdobu póla), v ktorej jazdci bojujú o bezhlavé teľa. Objektívy zamerali aj na bežný život alebo to, čo z neho vo vojnou zmietanej krajine zostalo.
"Bolo to súčasťou balíčka studenej vojny, ale bolo zaujímavé, ako používali americké nástroje afganským spôsobom," konštatoval Edwards. Jedna sekvencia zo severu krajiny z roku 1988 zachytila skupinu mužov hádžucich plastickú výbušninu do riečky. Bomba vybuchla, voda striekala na všetky strany a rozradostení muži sa vrhajú do prúdu a zbierajú mŕtve ryby.
Edwards, expert na afganskú politiku a históriu, ktorý Afganistan naposledy navštívil v roku 1992, sa o existencii archívu dozvedel v marci tohto roku. Keďže zároveň sa dopočul, že materiál podlieha skaze kvôli klimatickým zmenám, okamžite odcestoval do Pešaváru, aby zachránil aspoň časť archívu. Zozbieral 700 hodín videozáznamu a tisíce fotografií, ktoré spolu s troma spolupracovníkmi začal digitalizovať. Od návratu do USA spolu so svojimi študentmi zachránený materiál prezerá a katalogizuje.
Pre vedcov majú zachránené materiály nevyčísliteľnú cenu. "Je to ako obrovská zbierka poznámok z bojiska o tom, čo sa dialo v Afganistane počas politických prevratov," vyjadril sa Edwards, ktorý sa od útokov z 11. septembra dostal aj do centra pozornosti médií. O jeho zachránené materiály už prejavila záujem aj FBI.
On sám význam archívu ako politického nástroja odmieta, pretože na mnohých záznamoch je len veľmi ťažké určiť presné miesto a čas, kedy boli zachytené. "Polohu táborov a podobných zariadení si môžu zistiť pomocou satelitov. Nepotrebujú 12-ročné videopásky. Jedna z nevýhod archívu je, že nie vždy viete, čo sa deje," vysvetlil profesor.
Americké ministerstvo zahraničných vecí dalo Edwardsovi 50.000 dolárov na dokončenie projektu a rovnaký príspevok dostal od Williams College. Expert tiež oslovil Carnegieho nadáciu a Ázijskú spoločnosť v New Yorku. Okrem zachovania archívu chce Edwards so svojim tímom spracovať zachránený materiál do celovečerného dokumentárneho filmu, ktorý by ukázal udalosti tej doby.
