Brusel 14. júna (TASR) - Hlavnou politickou silou v Európskom parlamente zostáva po víkendových eurovoľbách stredo-pravicový blok. Doposiaľ sčítané hlasy naznačujú, že pôjde o pestrú zmes eurooptimistov a euroskeptikov.
Európski ľudovci (EPP-ED) zostávajú po víkendových voľbách najsilnejším zoskupením v EP, aj keď im hrozí oslabenie kvôli pravdepodobnému odchodu centristických poslancov do novej federalistickej skupiny, ktorá by v budúcnosti mohla hrať kľúčovú úlohu medzi európskou pravicou a ľavicou.
Podľa zatiaľ neoficiálnych údajov bude mať EPP-ED v novom EP zo 732 poslaneckých mandátov k dispozícii 269, európski socialisti (PSE) 199 a liberáli (ELDR) 68. V porovnaní s voľbami v roku 1999 si obidve najsilnejšie politické zoskupenia v podstate udržali doterajšie pozície. Debakel britských labouristov a nemeckých sociálnych demokratov totiž vyvážil značné zisky socialistov vo Francúzsku a Španielsku.
Euroskeptici, ktorí podľa odchádzajúceho predsedu EP Pata Coxa v niektorých prípadoch reprezentujú extrémnu pravicu, budú mať významných, nie však rozhodujúcich desať až 15 percent mandátov.
Supervolebnú nedeľu v Nemecku, kde sa okrem eurovolieb konali aj parlamentné voľby v spolkovej krajine Durínsko a komunálne voľby v ďalších šiestich spolkových krajinách, zvládla najlepšie opozičná Kresťanskodemokratická únia (CDU).
Sociálnodemokratická strana (SPD) kancelára Gerharda Schrödera naopak utrpela debakel. Postkomunisti zo Strany demokratického socializmu (PDS) a liberáli (FDP) sa vracajú do EP. Pred bránami parlamentu zostali Republikáni a Národnodemokratická strana Nemecka.
Socialistická strana (PS), najsilnejšia opozičná strana vo Francúzsku, zvíťazila v eurovoľbách so ziskom takmer 29 percent hlasov a na druhé miesto odsunula Zväz za ľudové hnutie (UMP) prezidenta Jacqua Chiraca (16,6). Na treťom mieste skončil Zväz pre francúzsku demokraciu (UDF) s 12 percentami. Ľavici sa tak podarilo zopakovať úspech z marcových regionálnych volieb. Účasť voličov vo Francúzsku bola rekordne nízka.
Španielski socialisti (PSOE) vyhrali tri mesiace po parlamentných voľbách aj voľby do EP. Na druhom mieste skončila Ľudová strana (PP). Tretí je blok Galeusca, zložený z baskických (PNV), katalánskych (CiU) a galícijských (BNG) nacionalistov.
V eurovoľbách v Británii zvíťazili opoziční konzervatívci, ale len s malým náskokom - získali 27 percent, ktorý je najhorším výsledkom konzervatívcov vo všetkých voľbách, aké sa kedy konali v Británii od roku 1832.
Vládni labouristi oproti minulým voľbách stratili šesť percent mandátov. Svoje hlasy im odovzdalo 23 percent voličov, čo je najmenej od prvej svetovej vojny. Liberálni demokrati (15,1 percenta) a zelení (6,2 percenta) si oproti voľbám v roku 1999 mierne polepšili.
Jasným víťazom prvých českých volieb do Európskeho parlamentu sa stala opozičná pravicová Občianska demokratická strana (ODS) predsedu Mirka Topolánka. Po zisku 30 percent hlasov bude mať ODS v EP deväť poslancov.
Volebnú porážku utrpela vládnuca koalícia jej tri strany vyšlú do Bruselu iba štyroch poslancov. ČSSD - víťaz parlamentných volieb z roku 2002 - nedostala od voličov ani deväť percent hlasov. Únia slobody-DEU úplne prepadla. Hlas jej dalo iba 1,69 percenta voličov.
Eurovoľby v Rakúsku vyhrala opozičná Sociálnodemokratická strana (SPÖ) s 33,4 percenta hlasov. Tesne za ňou skončili vládnuci ľudovci kancelára Wolfganga Schüssela, za ktorých hlasovalo 32,7 percenta voličov.
Veľký neúspech zaznamenala krajne pravicová Strana slobodných Rakúska (FPÖ), ktorá dostala len 6,3 percenta hlasov a namiesto doterajších štyroch kresiel bude mať v EP len jediného zástupcu.
Naopak nezávislý kandidát Hans-Peter Martin, ktorého socialisti vylúčili kvôli škandálu s diétami europoslancov, prekvapil tretím miestom. Štvrtá skončila Strana Zelených.
Strana Sinn Fein, politické krídlo Írskej republikánskej armády (IRA), zdvojnásobila vo víkendových voľbách do Európskeho parlamentu svoj zisk spred piatich rokov.
Vládna strana Fianna Fail írskeho premiéra Bertieho Aherna naopak zaznamenala podľa predbežných výsledkov takmer 10-percentnú stratu, keď ju podporilo 29,5 percenta voličov.
Opoziční sociálni demokrati sa stali jednoznačným víťazom víkendových volieb do Európskeho parlamentu v Dánsku, keď s takmer 33 percentami zdvojnásobili svoj zisk spred piatich rokov.
Sociálnodemokratická strana vedená bývalým dánskym premiérom Poulom Nyrupom Rasmussenom si tak zaistila päť poslaneckých kresiel v EP. Vládni liberáli naopak zaznamenali porážku, keď neprekročili hranicu 20 percent. Rasmussen pritom dosiahol absolútny rekord v počte získaných preferenčných hlasov.
Liberálna opozičná Občianska platforma sa so ziskom vyše 23 percent stala víťazom nedeľňajších volieb do Európskeho parlamentu v Poľsku. Na druhom mieste skončila ultrakatolícka a protieurópska Liga poľských rodín (LPR). Voľby poznačila nízka, len vyše 20-percentná účasť voličov.
Opozičný Zväz mladých demokratov (FIDESZ) získal najviac hlasov a najviac mandátov v nedeľňajších voľbách do Európskeho parlamentu v Maďarsku. Vo voľbách dostali euromandát všetky štyri parlamentné strany.
Mladí demokrati obsadia 12 kresiel, Maďarská socialistická strana (MSZP) deväť, Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) dva a Maďarské demokratické fórum (MDF) získalo jeden mandát. K urnám pristúpilo 38,4 percenta oprávnených voličov.
Voľby do Európskeho parlamentu v gréckej časti Cypru sú odrazom výsledkov aprílového referenda, keď v nich súhrnne zvíťazili strany, ktoré odmietli plán OSN pre opätovné zjednotenie ostrova.
Tieto strany získali vo voľbách do EP spolu štyri kreslá - dve z nich komunistická strana AKEL, jedno Demokratická strana prezidenta Tassosa Papadopulosa a jedno nová strana Pre Európu. Tá sa po referende odtrhla od Demokratického zhromaždenia, ktoré podporilo plán OSN a bude mať v EP dvoch poslancov.
