Berlín 14. júna (TASR) - Korupcia v ôsmich krajinách strednej a východnej Európy, ktoré 1. mája vstúpili do EÚ, naberá nové formy a môže byť prekážkou pre zahraničné investície.
"Korupcia vo svojich základných formách v tomto regióne mierne ustúpila a zmenila tvar," povedal v rozhovore pre agentúru DPA Miklos Marschall, riaditeľ organizácie Transparency International (TI) pre strednú a východnú Európu a strednú Áziu. "Stala sa z nej elitárska záležitosť," dodal.
Podľa Marschalla korupcia nadobudla nové, viac sofistikované formy a postúpila od jednoduchého preberania úplatkov k obchodovaniu s vplyvom a odvádzaniu verejných fondov pre politické účely. To v týchto krajinách postupne viedlo k zvýšeniu nákladov na vykonávanie obchodných aktivít a zvýšilo politickú neistotu s potenciálnym dopadom na dôležité rozhodnutia o zahraničných investíciách.
V oblastiach, kde krajiny strednej a východnej Európy vykonali len slabé reformy - napríklad v školstve a zdravotníctve - sa korupcia šíri alarmujúcou mierou.
"Korupcia v zdravotníckych službách sa stala takmer neznesiteľnou" v Českej republike, kde množstvo lekárskych profesionálov "zneužíva verejné zariadenie pre vlastný zisk a prakticky ich sprivatizovalo," povedal Marschall.
Kým korupcia v tomto regióne je do značnej miery dedičstvom komunizmu a nedostatkovej ekonomiky, ktorú tento politický režim živil, väčšina východoeurópskych občianskych spoločností stále nefunguje, pričom zlá vláda a kontrola, slabá možnosť brať konkrétne osoby na zodpovednosť a vysoká miera ovplyvňovania prekáža v rozvoji efektívnych hospodárskych a sociálnych systémov.
Podľa najnovšieho Indexu vnímania korupcie (CPI) vypracovaného TI, rozšírená EÚ zostáva ostro rozdelená na "novú" a "starú" úniu. Výnimkou sú Taliansko a Grécko, kde obyvatelia vnímajú korupciu, spolu s obyvateľmi nových krajín, ako veľmi rozšírenú.
Index je založený na tom, ako mieru korupcie vnímajú miestni obchodníci, akademici a analytici. Hodnotenie sa pohybuje na škále od nuly (vysoko korupčná krajina) po desať, čo je najlepšie možné hodnotenie.
Z novoprijatých krajín strednej a východnej Európy (SVE) sa v roku 2003 najlepšie umiestnilo Slovinsko s indexom 5,9 a najhoršie Poľsko s hodnotou 3,6. Slovinskému skóre boli bližšie Estónsko, Litva a Maďarsko, k hodnoteniu Poľska sa približovali Česko, Slovensko a Lotyšsko.
V hodnotení 133 krajín sa z nových štátov EÚ z regiónu SVE Slovinsko umiestnilo na 29, viacerými korupčnými škandálmi otriasané Poľsko na 64 mieste.
Situácia ako v Poľsku znepokojuje zahraničných investorov, ktorých môže odradiť od investovania. "Existuje priamy negatívny vzťah medzi úrovňou priamych zahraničných investícií do krajiny a mierou korupcie, ktorou je krajina známa," povedal Marschall.
Prílev priamych zahraničných investícií do Poľska sa medzi rokmi 2000 a 2002 zmenšil o viac ako polovicu, čím klesol výrazne pod objem potrebný na udržanie cieľového ekonomického rastu päť percent ročne, konštatuje nedávna štúdia konzultačnej firmy McKinsey.
Korupčný potenciál v regióne SVE zvyšuje aj to, že EÚ pre pomoc novým členom vyčlenila miliardy eur - napriek nedostatočnej transparentnosti ich verejných informačných systémov a slabej transparentnosti a nízkeho dodržiavania zákonov o verejnom obstarávaní. Transparency tiež odhalila niektoré vysoko sofistikované korupčné modely využívané vládami viacerých krajín SVE, ktoré prevádzkujú dosť pochybné účtovnícke praktiky.
Napríklad nepriehľadná verejná kontrola umožnila veľkému množstvu vlád SVE vytvoriť nedeklarované "čierne fondy" tým, že svoje plány ročných rozpočtov postavili na nerealisticky nízkych predpokladoch o výške inflácie. "Niekedy to urobila väčšina vlád SVE. Ba čo viac, urobili tak aj niektoré krajiny západnej Európy," povedal Marschall.
Ak spotrebiteľské ceny rastú rýchlejšie ako miera inflácie zakomponovaná do rozpočtu, zisky z daní presiahnu hodnoty očakávané plánovačmi rozpočtu. Rozdiel je potom možné prečerpať do kasy vládnej strany alebo kradmo na politických priateľov a podporovateľov.
Inou a dosť rozšírenou praxou je "prehnaná konsolidácia" upadajúcich podnikov, v ktorých si štát ponecháva kontrolný balík akcií. Pri takýchto modeloch vládna agentúra poverená pomocou problémovému podniku hrubo nadhodnotí odhadované náklady na jeho konsolidáciu. Keď národný parlament schváli záchrannú operáciu a uvoľnenie príslušných financií z rozpočtu, nadbytok je presunutý pre pokrývanie nákladov vládnej strany.
Marschall uviedol, že okrem iných krajín sa takéto aktivity objavili v Maďarsku a Poľsku. Odmietol však uviesť podrobnosti s tým, že cieľom TI je monitorovať vzájomné pôsobenie medzi verejnými správami a indivíduami a zasadzovať sa o tie najlepšie praktiky, nie ísť do konfrontácie a stíhať.
