Po zavedení víz bolo na priechode mŕtvo. Dnes sa všetko opäť vrátilo do starých koľají. FOTO - ŠTEFAN FRIMMER
"Cigarety nechočeš?" vyhŕkol bez opýtania počerný päťdesiatnik v šuštiakoch a tričku, z pleca zložil športovú tašku a automaticky vytiahol kartón ukrajinských cigariet. "Keď zoberieš kartón, dám ti aj lacnejšie. Za 250. Tak čo, kúpiš?" zjednáva.
Keď slušne odmietnem, mávne rukou a ide hľadať ďalších zákazníkov. Pred chvíľou totiž pešo prešiel hranicu z Užhorodu a na Slovensko neprišiel za turistikou ani za oddychom. Jeho cieľom je rýchlo zarobiť zopár korún a vrátiť sa späť.
Sme totiž vo Vyšnom Nemeckom, obci, kde je jeden z dvoch hraničných priechodov, ktoré spájajú Slovensko s Ukrajinou. Pre našinca brána k divokému Východu, pre Ukrajinca šanca dostať sa do zasľúbenej krajiny.
Hranica Slovenska s Ukrajinou meria presne 98,5 kilometra. Prejsť cez ňu sa dá legálne len na dvoch miestach - cez hraničné priechody vo Vyšnom Nemeckom a v Ubli. Pohľad na dve miesta, vzdialené od seba vzdušnou čiarou asi 25 kilometrov, je viac ako zaujímavý.
Vyšné Nemecké - začiatok či koniec sveta?
K priechodu vo Vyšnom Nemeckom vedie komfortný dvaapolkilometrový obchvat, vďaka ktorému už kamióny nestoja priamo uprostred dediny. Štvorprúdovú komunikáciu otvorili v novembri 2001, stála 135 miliónov korún a tretinou na ňu prispela Európska únia.
Kto z Ukrajiny prejde na Slovensko, cíti sa chvíľu ako na diaľnici. Naozaj však iba chvíľu. To, že ste v krajine, ktorá je členom EÚ, sa nemáte odkiaľ dozvedieť. V Čechách na informačné tabule so žltými hviezdami nezabudli, na Slovensku opäť niekto niečo nedomyslel.
Popri ceste sa hromadia odpadky, na odpočívadle, ktoré je asi kilometer od priechodu, to vyzerá ako v rozvojovej krajine. Žiaden bufet, zopár ošumelých altánkov a jedno ekologické WC, ktoré naposledy vyčistili možno v minulom storočí.
Starší muž vysvetľuje: "Teraz je to už oveľa lepšie. Odkedy postavili novú cestu a hlavne zaviedli víza, je v obci pokoj a menej neporiadku."
Akurát si urobil pauzu v kosení okolo colného skladu, plného luxusných limuzín a terénnych áut. Volá sa Karel, pochádza z Hraníc na Morave a na Slovensko sa priženil.
"Predtým som robil v lesoch, priamo tu, na zelenej hranici. Za jeden deň sme stretli pohraničiarov aj utečencov. V posledných mesiacoch sa mi však zdá, že hranicu už lepšie strážia. Možno to súvisí aj s úniou, neviem. Vraj policajti dostali aj špeciálny vrtuľník s prístrojom na nočné videnie."
V noci niekedy počuje, že im nad hlavami lieta helikoptéra. Strach z nárastu ilegálnych migrantov však nemá: "Aj oni sú ľudia, a keď utekajú, asi musia. Skôr sa bojím Cigánov, tí vedia narobiť viac nepríjemností. Pozrite sa, ako to vyzerá v osade v Sobranciach."
Vyšné Nemecké je skutočne netypickou hraničnou obcou. Trhovisko by ste tu hľadali zbytočne, obchoduje sa tu akurát s lacnými ukrajinskými cigaretami, benzínom a alkoholom. Aj to prevažne načierno.
Jediný obchod v obci vlastní pani Jadviga Sidun. Poľka, ktorá sa pred 35 rokmi vydala na Slovensko. Jej pohľad na život v Európskej únii je jednoznačný. "Čert zober aj takú úniu. Ja sa budem mať oveľa horšie ako teraz."
Lepšie sa budú mať vraj možno až pravnúčatá. "Niekto si žije v miliónových domoch a jednoduchí ľudia skončia v zemliankach. Podnikám 15 rokov, denne robím skoro 20 hodín a nemám na to, aby som mohla ísť na poriadnu dovolenku. Taká je realita."
Pred jej obchodom opäť stretávam muža, ktorý mi chcel predať cigarety. Pozvanie na krátku debatu tentoraz neodmietol. "Chodím na Slovensko skoro každý deň, povolia mi preniesť maximálne jeden kartón. V Užhorode ho kúpim za 16 hrivien, čo je asi sto korún. Tu ho predám za tri stovky a idem späť."
Doma prišiel o prácu, potrebuje z niečoho žiť, a tak zarába aspoň takto. "Nie je to pašovanie," zháči sa pri náznaku o čiernych cigaretách, ktorých na Slovensko ilegálne prúdi denne obrovské množstvo. "Ja len využívam situáciu. Žiaden zákon neporušujem!"
Jedným dychom dodáva, že keby sa dalo, hneď by sa presťahoval na Slovensko. "Otec pochádzal z Pavloviec nad Uhom, cez vojnu táto hranica neexistovala, v Užhorode si našiel frajerku a už tam zostal. Na Slovensku mám veľa príbuzných, možno by som mohol mať nárok aj na vaše občianstvo," špekuluje.
Bez hanby priznáva že je Róm a ak sa dá, sem-tam si v Užhorode nejakú hrivnu privyrobí hraním na svadbách. "Hráme raz, dvakrát do mesiaca, za jednu akciu mám 50 dolárov. Vyžiť sa z toho nedá, preto chodievam na Slovensko."
Ubľa - biznis hranica
Cesta k druhému hraničnému priechodu v Ubli vedie priamo cez Vihorlatské vrchy úžasnou prírodou. Lesy, kopce, žiadne továrne len čistý vzduch a pokoj. Cestovný ruch tu však takmer neexistuje. Dôvod?
Starosta Uble Ján Štec to vidí takto: "Na rozvoj turistiky tu chýba všetko. Nemáme kúpalisko, nie sú tu lesné chodníky ani cyklotrasy, takže na príjmy z cestovného ruchu môžeme zabudnúť. Vstupom Slovenska do únie sa tu pre život jednoduchých ľudí nezmenilo nič. Ťažko sa tu žilo pred prvým májom, ťažko je aj teraz."
Vo funkcii je od decembra 1988, takže si toho pamätá naozaj dosť. "Najväčšia zmena pre obec bolo otvorenie hraničného priechodu takmer pred desiatimi rokmi. A potom zavedenie víz, keď sa pohyb na hranici umŕtvil. Zaplatiť 5-tisíc korún za víza si málokto môže dovoliť."
Čo sa zmení, keď sa začleníme do schengenského systému, zatiaľ v prihraničných obciach nevedia. Minister vnútra síce absolvoval prednedávnom okružnú cestu po všetkých oddeleniach hraničnej kontroly na zelenej hranici, obciam však chýbajú informácie.
"Viac obcí sme o ne spolu požiadali ministerstvo, prešlo niekoľko mesiacov, a odpovede sme sa nedočkali."
Na hraničný priechod sa z obce dostanete po vynovenej ceste. Po troch kilometroch sa pred vami vynorí komplex budov, ktoré vyzerajú skôr ako horské chaty. Dlhý rad starších Mercedesov, Audi a Volkswagenov však potvrdzuje, že sme na správnom mieste.
Navonok tu vládne pokoj a pohoda. No fakt, že hranicu využívajú v prevažnej miere špekulanti, ktorí zarábajú na lacnom benzíne a cigaretách, priznáva aj vedúci pobočky colného úradu v Ubli Jozef Demčák.
"Keby nebol dramatický rozdiel v cenách benzínu a cigariet na oboch stranách hranice, priechod by bol prázdny. Takto tu dnes v oboch smeroch za 24 hodín prejde 800 vozidiel a 1200 ľudí."
Zaujímavé pritom je, že tieto čísla sú dnes už vyššie ako pred zavedením víz.
A dvojica mladých Humenčanov si pochvaľuje: "Dnes je to tu v pohode, prešli sme za tri hodiny." Nehanbia sa priznať, že na Ukrajinu chodia práve pre ten lacný benzín a cigarety.
"Natankujem plnú nádrž, liter benzínu tam stojí 24 korún. K tomu kartón cigariet a ideme naspäť. Z jednej cesty sa dá zarobiť 600 až 700 korún. Predtým to bolo lepšie, ale nemáme robotu, tak si aspoň takto niečo privyrobíme. Únia-neúnia, taká je tu realita."
