FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Parlament ho zvolil za špeciálneho prokurátora. Má 42 rokov, býva v Trenčíne. Po skončení Právnickej fakulty pôsobil doteraz na prokuratúre ako profesionálny vojak. Z armády odišiel, keď nastúpil na Generálnu prokuratúru. Na otázky SME odpovedal DUŠAN KOVÁČIK.
Právo ste študovali ešte za komunizmu. Nebolo podmienkou byť členom strany?
Nikto ma do strany nevolal. Pokiaľ si dobre pamätám, bolo potrebné, aby najmä intelektuáli odpracovali určitý počet rokov, až potom mohli vstúpiť do strany. Skôr či neskôr by tá ponuka prišla. Do roku 1989 som ju však nedostal. Nikdy som nemal záujem vstúpiť do žiadnej strany.
Mali ste nejakú negatívnu skúsenosť s režimom?
Nevnímal som to tak. Boli v rodine takí, čo vystúpili zo strany, ale na dôvody som sa nepýtal. Nezaujíma ma to.
Spolu s generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom ste vyšetrovali aj udalosti na pražskej Národní tříde. Prečo nebol na Slovensku za zločiny komunizmu dodnes nik potrestaný?
Akože nikto? A čo Lorenc, Vykypěl či Kincl? V Čechách ich právoplatne odsúdili.
V Čechách bolo takýchto prípadov viac, ale napríklad Lorenc do väzenia nikdy nešiel. Na Slovensku nebol odsúdený ani len za skartáciu spisov.
Čo sa týka skartácie spisov, v Čechách aj na Slovensku bolo trestné stíhanie zastavené. Za týmto rozhodnutím si stojím. Lorenc pokyn na skartáciu spisov nedával.
A kto ho dával?
To nie je podstatné.
Dodnes však napríklad Ján Langoš často na verejnosti hovorí, ako Lorenc skartoval veľké množstvo spisov. Bývalý šéf ŠtB sa proti tomu nikdy neohradil.
Na to musí odpovedať pán Langoš. Neviem, odkiaľ má informácie. Podľa materiálu, ktorý predložili mne, bolo jednoznačne potrebné zastaviť trestné stíhanie.
Nedalo sa vyšetrovaním zistiť, kto dal pokyn na skartáciu - keď to nebol Lorenc?
Asi sa dalo. Generál Lorenc bol na Slovensko za uvedený skutok odovzdaný na trestné stíhanie. V trestnom konaní sa rozhodovalo o konkrétnej osobe, o Lorencovi.
Akú ste mali s Lorencom počas vyšetrovania skúsenosť?
Je veľmi zaujímavou osobou. Vážim si ho ako odborníka, je to veľmi inteligentný človek. Len sme mali rozdielne názory na politické pozadie udalostí.
Už vám niekto niekedy ponúkal úplatok?
Nie.
Ani nenaznačil?
Nie. Vojenská prokuratúra bola od niečoho takého ochránená. Dokážem to posúdiť aj teraz za pár mesiacov, čo pracujem na Generálnej prokuratúre. Vojenská prokuratúra a vojenské súdy mali prirodzenejší rešpekt, bolo to o niečom inom. Skladba páchateľov bola iná. Väčšinou šlo o vojakov základnej služby. Veková hranica 19 až 20 rokov, prvýkrát trestaní. Boli tam iné trestné činy, ktoré sa nedajú porovnať s civilnou agendou.
Prvou vážnejšou kauzou, ktorú ste dozorovali, bolo nelegálne odpočúvanie denníka SME?
Ani by som nepovedal. Kauzy, o ktorých médiá hovoria ako o vážnych a ktoré podľa nich hýbu verejnou alebo politickou mienkou, beriem profesionálne. Je to vec ako každá iná. Odmietam názor, že napríklad prípad generála Lorenca bol politický proces, ako ho niektorí nazývali.
Mali ste aj vy skúsenosti so zastrašovaním, posielaním hovorov na mobily - tak ako hlavný vojenský prokurátor Mikuláš Gardecký?
Nenazval by som to zastrašovanie. Samozrejme, telefonáty boli odpočúvané, rozhovory boli monitorované, posielané iným ľuďom na telefóny. Vedel som aj o sledovaní, o záujme o moju osobu.
Vám posielali hovory na mobil?
Skôr moje telefonáty posielali iným ľuďom. Ani nie tak telefonáty, ako rozhovory v aute aj v miestnosti.
Bolo to okaté?
Keď som si to všimol ja, hoci nie som profesionál, určite to bolo okaté. Robil som si z toho žarty. Aspoň som mal pocit istoty, že nad nami niekto drží ochrannú ruku.
Kto to podľa vás bol?
Neviem, nepátral som po tom, ani ma to nezaujíma.
Vyšetrovali ste príslušníkov SIS, automaticky sa vynára otázka, či to nebola práve SIS, ktorá sa o vás zaujímala.
Nemôžem súhlasiť s tým, že za všetko zlé, čo sa objavilo v poslednom čase, je zodpovedná SIS. Nemám nijaké dôkazy, že to bola tajná služba, ale ani dôkazy, že nebola. Nepátral som po tom. Ja z toho však SIS neviním.
Stále kauzu dozorujete?
Nie. Mojím odchodom z vojenskej prokuratúry k 31. augustu som ju prestal dozorovať.
Ako prokurátor často dozorujete kauzy bývalého odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, dnes odboru boja proti korupcii, ktorý vedie Šátek. Tento odbor rieši často najcitlivejšie politické kauzy. Akú máte skúsenosť s prácou jeho vyšetrovateľov?
Sú tam vyberaní ľudia, ktorí sú fundovaní, ktorí už niečo odvyšetrovali. Nemám voči nim žiadne závažné výhrady.
Ďalšia zaujímavá kauza, ktorú ste dozorovali, je takzvaná skupinka. Ako ste sa pozerali na trestné oznámenie predsedu vlády?
Bral som to ako ktorékoľvek iné oznámenie. Pristupoval som k nemu v zmysle Trestného poriadku. Pozerám sa na všetky prípady z profesionálneho hľadiska. Nie je dôležité, čo si o veci myslím ja. Musím sa odosobniť a postupovať v zmysle zákona.
S takzvanou skupinkou súvisí aj kauza Petra Tótha. Prečo nebol potrestaný - keď ste presvedčený, že poslal anonymný fax na ministra?
Na to, aby sa podala obžaloba, bolo dôkazov dosť. Jednoznačne bolo preukázané, že Peter Tóth bol osobou, ktorá faxy posielala. Iná je otázka konania na súde. Zmenou Trestného zákona bola skutková podstata vypustená. Preto nastali také okolnosti, aké nastali.
Nedalo sa to prekvalifikovať, ako to navrhoval minister vnútra?
Stanovisko ministra vnútra poznám, tlmočil mi ho osobne, keď sa oboznamoval s výsledkami vyšetrovania. Vysvetlil som mu, že v tom čase, keď sa podávala obžaloba, to možné nebolo.
Prečo?
Zmena zákona nastala k prvému septembru. V auguste skutková podstata trestného činu ešte existovala, nebola zrušená, nemal som zákonné možnosti to prekvalifikovávať, a nebol ani dôvod.
Vedeli ste však, že od prvého septembra paragraf, z ktorého ste ho obžalovali, platiť nebude. Nenapĺňalo jeho konanie skutkovú podstatu iného trestného činu?
Nemohlo napĺňať. Bolo by to v rozpore so zákonom, keď by som za daného stavu prekvalifikovával vec na iný trestný čin. Som presvedčený, že prokuratúra urobila všetko preto, aby bol páchateľ potrestaný, ale prokuratúra neovplyvní legislatívny proces a nemohla ovplyvniť ani účinnosť zákona.
Neprišlo prekvalifikovanie skôr preto, lebo nebola vôľa?
Kategoricky to vylučujem. Ja prvý som mal z profesionálneho hľadiska záujem o potrestanie páchateľa. Nech mi niekto ukáže, čo som urobil nezákonné. Prokuratúru poobviňovali z rôznych vecí a ja som bol prvý, kto chcel vec prešetriť.
Aký to bol pocit podávať obžalobu, keď ste vedeli, že skutok o dva mesiace zanikne?
V čase, keď som podával obžalobu, som mohol ťažko predpokladať, či súd rozhodne, alebo nerozhodne. Prokuratúre sa vyčítalo, že koná s prieťahmi. Keď sme boli činní a veľmi rýchlo túto trestnú činnosť zadokumentovali, tak nás obviňovali, že to robíme preto, aby páchateľ potrestaný nebol.
V čase, keď ste podávali obžalobu, bolo jasné, že súd rozhodne až po vypustení daného paragrafu zo zákona.
Keby som čakal s obžalobou po podaní návrhu vyšetrovateľa len preto, aby som počkal, či bude účinný zákon, dopustil by som sa nezákonnosti. Dostal som vec na stôl, bola vyšetrená. Odmietam špekulovať, či som mal čakať, alebo nie.
Znamená to, že skutok, ktorý Peter Tóth spáchal, dnes už nie je trestným činom a každý iný, kto to urobí, nespácha trestný čin?
K tejto otázke sa vyjadrovať nebudem.
V parlamente vám z prítomných poslancov väčšina odovzdala hlas. To môže byť na jednej strane pozitívne, na druhej strane to môže vyvolávať otázniky. Práve poslancov by ste totiž mohli v budúcnosti vyšetrovať. Prečo vám dôverujú?
Na prokuratúre pracujem asi dvadsať rokov. A všetci, čo ma poznajú, vedia, že sa so mnou nedá nijako ‚dohodnúť' a neuhnem o milimeter ani doprava, ani doľava. Som presvedčený, že takéto referencie mali o mne aj poslanci, či už koaliční, alebo opoziční. To je tá správna záruka, aby som vykonával túto funkciu. Nie som vydierateľný, ovplyvniteľný ani stranícky nikomu zaviazaný. Na páchateľa sa pozerám z pohľadu spáchania trestného činu a nie z pohľadu straníckeho trička.
Prečo by poslanci chceli mať na čele špeciálnej prokuratúry niekoho, kto je čistý, neskorumpovateľný?
Tu na Slovensku je všetko podozrivé. Keby som nedostal ani jeden hlas, bolo by to podozrivé, keď som dostal 118 hlasov, je to tiež podozrivé.
Absolvovali ste pred voľbou rokovania s nejakými politikmi?
Nie. Nevidel som dôvod stretávať sa so zástupcami politických strán. Informácie o mne boli verejne dostupné.
Keď sme sa stretli asi pred dvoma mesiacmi, sťažovali ste sa, že nemáte patričné vybavenie úradu a že namiesto o kauzách, by sme mali písať radšej o tom. Zmenilo sa odvtedy niečo?
Situácia sa rapídne zmenila. Moje sťažovanie asi padlo na úrodnú pôdu. Musím poďakovať vedeniu Generálnej prokuratúry, lebo novovznikajúci Úrad špeciálnej prokuratúry je zabezpečený nadštandardne. Máme všetko a všetko nové - autá, počítače, nábytok, priestory.
Slovensko nemá apolitickú tvár, ktorá by bojovala proti korupcii. O prípadoch väčšinou informuje minister vnútra alebo minister spravodlivosti. Stanete sa tou tvárou vy?
Už prvý deň, ako ma zvolili, som povedal, že nechcem byť mediálnou hviezdou. Nie som tu na to, aby som každý deň vystupoval v médiách. Nepasujem sa do osoby nejakého bojovníka, či spasiteľa. Chcem si plniť svoje povinnosti tak, ako dosiaľ - na sto percent. A iba výsledky ukážu, či som tou pravou osobou.
Je podľa vás správne, keď o výsledkoch činnosti orgánov činných v trestnom konaní informujú politici? Nemal by to byť niekto apolitický?
Čo sa týka informácií verejnosti, nie som kompetentný hodnotiť správnosť či nesprávnosť vystúpení ministrov. Musím rešpektovať to, čo robia. Ja by som chcel verejnosť informovať iba o veciach právoplatne skončených. Vyhli by sme sa tak špekuláciám. Myslím, že o ‚živých' veciach by sme verejnosť informovať nemali. Neviem si predstaviť účinnú prácu, keď budeme novinárom každý deň hovoriť, čo robíme. Bolo by to neprofesionálne.
Nie je pre verejnosť dôležitá informácia, že napríklad poslanca obviníte z prijímania úplatku?
Ja sa pozerám na vec profesionálne. Či je obvinený poslanec, alebo ktorýkoľvek iný občan, beriem to ako trestnú vec. Keď je to korupcia, je to korupcia. Neinformujem o bežnom občanovi, prečo by som mal informovať o politikovi?
Lebo je to verejný činiteľ, platený z daní občanov.
O právoplatne skončených veciach sa porozprávať môžeme.
Ako špeciálny prokurátor by ste mali mať ochranku. Zvyknete si?
Neviem o tom, že by mi mala byť pridelená ochranka. Oficiálne za mnou nikto nebol, viem to len z médií. Špeciálnym prokurátorom som od 12. mája a nikto ma doteraz nekontaktoval. Nikdy v živote som ochranku nemal a pozerám sa na to ako na rušivý moment. Neviem si predstaviť, že by mal byť niekto pri mne. Ak sa bude čo i len trochu dať, ochranku nechcem.
Nemáte strach?
Z čoho? A kto si myslíte, že doteraz všetky veci vykonával? Prokurátori v okresoch a krajoch. Nikto za nimi neprišiel a nepýtal sa ich, či majú strach. Myslím si, že práve cez médiá je otázka ochrany zbytočne nadhodnotená. Ja strach nemám.
Po svojom zvolení ste povedali, že práca na novom Úrade špeciálnej prokuratúry je práca na 12 až 16 hodín denne.
Chcem to opraviť na 24 a viac.
Aj keď sme si dohadovali termín rozhovoru, stále ste ho odkladali. Povedali ste, že večer prídete do ubytovne, ste unavený a spíte. Na ďalší deň pracujete do neskorého večera. Rodinu máte v Trenčíne, vidíte ju len cez víkendy. Prečo vás baví tak veľa pracovať?
Odmalička som bol vedený k stopercentnému výkonu. Nemám rád povrchnosť a nedokončenú prácu. Práve preto, že tej práce je veľmi veľa a nás málo, nemôžem sa hrať na vedúceho, musím robiť ako každý iný radový prokurátor. V začiatkoch musím robiť ešte viac, musím byť vzorom. Asi by som ani nezaspal, keby som nemal urobenú prácu. Potrebujem mať pocit, že som urobil v ten deň maximum. Aj vďaka rodine, ktorá ma chápe, môžem podávať výkony, ktoré podávam. Keď som od nich na ‚týždňovkách' odlúčený, práca mi ide rýchlejšie, lepšie. Nevyhľadávam spoločnosť, žijem prácou, som totiž totálny workoholik.
Nehrozí vám prepracovanie?
Moje hodnoty sú práca a rodina. Práca mi zabezpečuje rodinu a rodina pohodu na prácu. Po inom ani netúžim. Aj na starom pracovisku som mal bežný rituál, že v sobotu a nedeľu som bol v práci, aby som bol v pondelok pripravený.
