ročníku Segedínskej konferencie maďarský minister zahraničných vecí László Kovács.
"Obnovený segedínsky proces je pokrokom oproti tomu, keď cieľom v juhovýchodných krajinách Európy bolo posilnenie základov demokracie, demokratické zmeny a naštartovanie hospodárskych reforiem," zdôraznil v záverečnom vystúpení podujatia Kovács.
Budujúc na doteraz dosiahnutých výsledkoch je možné podľa jeho slov postupovať ďalej v pomoci k euroatlantickej integrácii oblasti. Ako minister dodal, Maďarsko je pripravené odovzdať svoje integračné skúsenosti dotknutým krajinám.
O takzvanom segedínskom procese maďarský diplomat povedal, že splnil pôvodne stanovené ciele, poskytol pomoc krajinám západného Balkánu v spustení demokratických reforiem a k posilneniu samospráv. Kovács vyjadril predchádzajúcej Orbánovej vláde uznanie za to, že proces pred piatimi rokmi znovu spustili.
Podľa jeho vyjadrenia Maďarsko malo vždy záujem na stabilite tejto oblasti, a v rámci Európskej únie sa snaží o úlohu iniciátora.
Na spoločnom podujatí maďarskej vlády a bruselskej kancelárie Paktu stability sa zúčastnili predstavitelia cieľových krajín Segedínskeho procesu, ktorými sú Srbsko-Čierna Hora, Bosna-Hercegovina, Macedónsko a Albánsko.
Spoločným menovateľom vystúpení politikov a odborníkov bolo zdôrazňovanie cezhraničnej regionálnej spolupráce, dobré susedské vzťahy, rozvoj stability a hospodárstva.
Segedínsky proces sa začal z iniciatívy krajín G8 v čase kosovského konfliktu v roku 1999, keď jeho cieľom bola podpora juhoslovanskej demokratickej opozície.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach) dem
