Americkí parašutisti zoskakujú nad francúzskym St. Mere Eglise 5.júna 2004 počas osláv vylodenia Spojencov v Normandii.
Foto: FOTO TASR/AFP ANDRE DURAND
SAINTE-MERE-EGLISE 5. júna (SITA/AFP) - Asi 600 amerických parašutistov zoskokom na francúzsku pôdu odštartovalo víkendové spomienkové slávnosti pri príležitosti 60. výročia vylodenia spojeneckých síl v Normandii v rámci operácie D-Day počas druhej svetovej vojny. Veľkolepé predstavenie šedých padákov malo pripomenúť operáciu 82. americkej výsadkovej divízie v severozápadnej francúzskej dedine Sainte-Mere-Eglise 6. júna 1944 o 1. hodine ráno. Cieľom bolo obsadiť dedinu päť hodín pred tým, ako sa na pobreží Normandie začalo vyloďovať 135 tisíc spojeneckých vojakov v rámci invázie nacistami okupovaného Francúzska.
Sainte-Mere-Eglise, nachádzajúca sa na západnom konci stokilometrového pásu francúzskeho pobrežia, kde sa začalo oslobodzovanie Európy spod nacistickej okupácie, sa stala prvou oslobodenou dedinou. Mnoho amerických vojakov, vybavených ťažkými zbraňami, sa však utopilo v hlbokých častiach pobrežia a zaplavenej zemi, kým vôbec mohli vystreliť. V dedine Ranville členovia britského 1. výsadkového regimentu majú zopakovať legendárnu operáciu obsadenia mosta Pegasus cez rieku Orne a zaistiť východné krídlo vylodenia.
Britský princ Charles má vzdať hold 90 parašutistom, ktorí v tmavej noci leteli na palube troch drevených klzákov a havarovali v blízkosti alebo na moste pri prekvapujúcom útoku, ktorý vošiel do análov vojenskej histórie. Ďalšie parašutistické zoskoky sa plánujú ako spomienka na americký 101. výsadok, pod velením generála Maxwella Taylora, ktorý utrpel ťažké straty pri pokuse o zaistenie západnej časti pri pobreží Omaha.
© 2004, Autorské práva SITA a.s. a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Predseda zboru náčelníkov generálnych štábov USA generál Richard B. Myers (vpravo) sa rozpráva s vojnovvým veteránom vo francúzskom St.Mere Eglise 5.júna 2004. Na oslavách 60.výročia vylodenia Spojencov v Normandii sa tu stretli stovky bývalých parašutistov.
Foto: TASR/AP Laura Rauch
Saint-Mére-Eglise/Paríž/Ranville 5. júna (TASR) - Šesťsto amerických a francúzskych parašutistov zoskočilo dnes popoludní v sektore dediny Saint-Mére-Eglise, ktorú ako prvú oslobodili 6. júna 1944 spojenecké vojská, a otvorilo tak oslavy 60. výročia vylodenia spojencov v Normandii. Akciu sledovali tisíce divákov, ktorí sa sem schádzali už od rána.
V noci z 5. na 6. júna 1944 zoskočilo práve v tejto oblasti, aj do tejto dediny, 15.000 amerických parašutistov z 82. a 101. výsadkového pluku, čo bol začiatok operácie Overlord. V rámci osláv pricestoval 5. júna popoludní z Talianska do Paríža americký prezident George W. Bush, ktorý sa má ešte pred oficiálnou večerou stretnúť s francúzskym prezidentom Jacquom Chiracom. V nedeľu odcestuje do Normandie, kde sa zúčastní na oslavách. Následník britského trónu princ Charles pricestoval 5. júna k pamätníku Pegasus v Ranville, venovanému 6. britskej výsadkovej divízii, kde má odhaliť repliku klzáka Horsa. Stroj je identický s legendárnymi 352 drevenými klzákmi, ktoré pristáli v noci z 5. na 6. júna 1944 s prvými britskými vojakmi na francúzskej pôde. Pilot prvého klzáka Horsa, ktorý dosadol na francúzske územie, 84-ročný Jim Wallwork, pred slávnosťou povedal, že replika je "nádherne urobená" a vyjadril "prekvapenie", pretože v jeho spomienkach stroj nebol "tak veľký".
Dve desiatky hláv zahraničných štátov a vlád sa zídu v Arromanches, kde sa 6. júna 1944 vylodili britské vojská. Po prvý raz bude medzi nimi aj nemecký spolkový kancelár. Taktiež po prvý raz pozvali na oslavy ruského prezidenta. Moskva doteraz minimalizovala význam otvorenia západného frontu tvrdiac, že bitky o Stalingrad, kde Hitler utrpel prvú veľkú porážku, a o Kursk, na východnom fronte, priniesli pád nacistického režimu.
Ruský prezident Vladimir Putin adresoval západofrancúzskemu regionálnemu denníku Ouest-France list, v ktorom vzdal hold hrdinstvu spojeneckých vojakov, ktorí sa zúčastnili na výsadku v Normandii 6. júna 1944.
"Otvorenie druhého frontu silno podporilo spoločné víťazstvo," napísal v závere listu, ktorý bol dnes zverejnený, so želaním "večnej slávy padlým hrdinom". Dodal, že stretnutie spojeneckých armád na Labe v roku 1945 "bolo symbolom neporaziteľnosti a bratstva armád a triumfom spravodlivosti".
Bývalý šéf KGB by mal prehovoriť k novinárom v nedeľu večer v Caen, pred večerou s prezidentom Jacquom Chiracom.
Copyright © TASR 2004
