Firmy, v ktorých figurujú bývalí spoločníci politikov, dlhujú Slovenskej konsolidačnej (na snímke) podliehajúcej ministerstvu financií milióny.
Firmy, v ktorých figurujú alebo figurovali šiesti poslanci Národnej rady, dlhujú štátu spolu 300 miliónov korún. Ide o zástupcov občanov za SDKÚ, HZDS a Smer. Ich spoločnosti dlhujú milióny Slovenskej konsolidačnej, kde je 100-percentným vlastníkom ministerstvo financií.
Informácie denníka SME potvrdil hovorca Slovenskej konsolidačnej Patrik Golský. Dlhujúce firmy, kde figurujú alebo figurovali poslanci parlamentu, sa dostali do ťažkostí pre nesplácanie úveru slovenským bankám.
Slovenská konsolidačná situáciu vyriešila tak, že tri z dlhujúcich firiem predala začiatkom roka iným akciovým spoločnostiam, na dve je uvalený konkurz a jedna spoločnosť je v exekučnom konaní.
Poslanci SME zhodne tvrdia: "S firmami nemáme dnes nič spoločné." Podľa nich nastali problémy v čase, keď už v nich nefigurovali. Ich spoločníci však zostali rovnakí ako pred vstupom poslanca do firmy.
Poslanec SDKÚ a Vizop: firma pred konkurzom
Lobuje poslanec Miššík (SDKÚ) u najvyššieho - Mikloša? Firmu pred konkurzom, kde figuroval, má na starosti Slovenská konsolidačná ministerstva financií.
Jedným z dlžníkov voči štátu je spoločnosť Vizop s dlžnou sumou 98,5 milióna korún. Od novembra 1995 dodnes figuruje v obchodnom registri na internete poslanec SDKÚ Peter Miššík.
Jeho reakcia je: "Figurujem tam napriek tomu, že sú už podané dva návrhy o môj výmaz. Z tej firmy som odišiel 8. augusta 1994. Mňa to veľmi mrzí, pretože môžem byť spájaný s vecami, ktoré nie sú."
Krajský súd v Bratislave rozhodol o vyhlásení konkurzu spoločnosti začiatkom januára 1996.
Miššík tvrdí, že o vzniku takmer 100-miliónového dlhu voči štátu nič nevie ani nevedel. "To sa musíte spýtať ľudí, ktorí tam boli konatelia. Každá firma, ktorá išla do privatizácie, bola zadlžená. Ja som tam vtedy nebol spoločníkom."
Dnes je konkurz Vizopu v záverečnej fáze.
Poslankyňa SDKÚ a Zelup: firma pred výmazom
Halušky na májových majstrovstvách v ich varení a jedení mizli poslankyni Tkáčovej (SDKÚ) jedna radosť. Pred výmazom je aj firma, kde figurovala.
Firma Zelup zanechala štátu vyše 8-miliónový dlh. V nej bola vyše dvoch rokov spoločníčkou poslankyňa SDKÚ Jarmila Tkáčová.
Aj ona prepojenie s dlhom dnes odmieta: "Áno, mala som tam obchodné podiely v čase, keď som bola vo firme. Firma si plnila všetky záväzky, ten dlh musel narásť po predaji mojich obchodných podielov. Za to už nemôžem niesť zodpovednosť."
Firma je pred výmazom z obchodného registra.
Tkáčová považuje za problém so spoločnosťou pomery medzi majiteľmi. "Vždy, keď je viac majiteľov vo firme, vznikajú problémy. Traja majitelia predali obchodné podiely tomu štvrtému. On podnikal, ale ako, to už my nevieme."
Poslanec Smeru a Welex: exekúcia
V parlamente je poslanec Číž (Smer) aj vďaka dlhoročnému priateľstvu s Flašíkom. Do firmy, ktorá je v exekúcii, sa podľa vlastných slov dostal len náhodou.
Firma Welex dlhuje štátu 6,3 milióna korún. Ako spoločník v nej figuroval poslanec Smeru Miroslav Číž.
Tvrdí, že do spoločnosti sa dostal náhodou.
V roku 1997 bol predsedom združenia na pomoc podnikateľom a firma Welex ho podľa Čížových slov oslovila, keď chcela získať úver z banky.
"Povedali mi - buďte tam vy, aby im to niekto garantoval, tak som tam na tri mesiace vstúpil. Po troch mesiacoch sa ukázalo, že sa s tým aj tak nedá nič robiť, tak som vystúpil."
Spoločnosť momentálne čelí exekučnému konaniu.
Poslanci Smeru, HZDS a ĽU a ďalšie firmy: predané
Ďalšie 3 firmy, ktoré dlhovali Slovenskej konsolidačnej milióny, sa štátu podarilo predať. Išlo o spoločnosti: Arcen, Mäsoprodukt a Pluto. V nich figurovali postupne poslanec Smeru Pavol Paška, poslanec HZDS Milan Urbáni a poslanec ĽÚ Miroslav Abelovský.
Paška o Arcene: "V októbri 2002 som odišiel z postu konateľa, nevyvíjam podnikateľskú činnosť, takže o tom nemám bližšie informácie. Firma je zrejme v likvidácii."
Urbáni o Mäsoprodukte: "Keď sme vstúpili do firmy, už tam bol dlh a moja partia mala zohnať peniaze. Nepodarilo sa nám to. Takže nemám s tým nič, ani som s tým nemal."
Ábelovský o Plute: "Ten dlh vznikol potom, keď som tam už nefiguroval. Asi po roku to nefungovalo, ja som ten podiel predal asi za 5-tisíc korún inému spoločníkovi. On to nedal zapísať do obchodného registra. Ja s tým nič nemám."
Štát je v týchto veciach zvyčajne stratový
Hovorca Slovenskej konsolidačnej Patrik Golský SME potvrdil, že suma, ktorú získa štát odpredajom pohľadávok takýchto podnikov, bude iba zlomkom z ich celkovej hodnoty.
"Priemerná výťažnosť z dosiaľ realizovaných predajov pohľadávok predstavuje 3,2 percenta ich nominálnej hodnoty a výťažnosť pohľadávok voči dlžníkom, u ktorých bol vyhlásený a ukončený konkurz, dosahuje dosiaľ priemernú hodnotu 2,1 percenta."
Štát je v tých veciach jednoznačne stratový.
Čo je Slovenská konsolidačná
Slovenská konsolidačná je akciová spoločnosť so 100-percentným vlastníctvom ministerstva financií, teda štátu. Vznikla v roku 1999 ako špecializovaná inštitúcia na vymáhanie problémových pohľadávok.
Tie boli na ňu prevedené v rámci predprivatizačnej reštrukturalizácie v minulosti troch štátom kontrolovaných bánk - Slovenskej sporiteľne, Všeobecnej úverovej banky a Investičnej a rozvojovej banky. (jm)
Názor riaditeľky Transparency International
Emília Sičáková-Beblavá: Poslanec kontra osobný záujem
"Pred reštrukturalizáciou bánk existovali indície o prepojení bankového sektora a politickej moci a v mnohých prípadoch mohlo ísť o klientelizmus.
Ak došlo k situácii, že hrozil konflikt záujmov medzi rozhodovaním poslanca a jeho privátnymi aktivitami - ako napríklad získanie úverov pre firmy, v ktorých mal finančné záujmy, a tie boli presunuté do Slovenskej konsolidačnej - poslanec by mal zverejniť aspoň to, že rozhoduje aj o vlastnej veci.
A to z dôvodu poznania faktorov vplyvu na jeho rozhodovanie - do akej miery mohol uprednostňovať verejný pred osobnými záujmami. Je to minimálna požiadavka na korektnosť rozhodovania vo verejnom sektore.
Zároveň si myslím, že zo strany Slovenskej konsolidačnej je potrebná vyššia transparentnosť. Napríklad vo forme zverejňovania o rozhodnutiach, pri ktorých je možný konflikt záujmov medzi verejnou mocou a aktivitami takejto agentúry - a aktívne vysvetľovanie prijatých rozhodnutí." (jm)
FOTO - MIROSLAVA CIBULKOVÁ a TASR
Autor: JÁN MALOCH
