Brusel 6. júna (TASR) Obyvatelia 25 členských štátov Európskej únie, vrátane Slovenska, si v dňoch 10.-13. júna zvolia svojich 732 zástupcov v Európskom parlamente. Táto inštitúcia s troma sídlami, ktorá ročne minie asi 1,5 miliardy eur, je často vnímaná ako symbol európskej byrokracie. Je však zároveň jedinou priamou volenou inštitúciou EÚ, a teda nástrojom priamej demokracie.
TASR prináša pred voľbami, ktoré sa na Slovensku uskutočnia v nedeľu 13. júna, stručný prehľad základných informácií o Európskom parlamente, vrátane jeho zloženia, fungovania a právomocí.
POSLANCI: do 1. mája 2004, keď do únie vstúpilo desať nových členov, mal europarlament 626 poslancov z 15 členských štátov, momentálne až do volieb je ich prechodne 788, vo voľbách budú obyvatelia EÚ voliť 732 poslancov. Najviac ich bude z Nemecka (99), Slovensko má nárok na 14 kresiel.
Funkčné obdobie je päťročné, zvolené môžu byť osoby staršie ako 23 rokov. Platy europoslancov sú odvodené od platov ich kolegov v národných parlamentoch, preto napríklad talianski poslanci EP zarábajú mesačne okolo 11.000 eur, ale slovenskí budú dostávať len okolo 2100 eur. K platom však poslanci dostávajú denné diéty 262 eur, príspevky na sekretariát a asistentov a náhrady cestovného.
POLITICKÉ SKUPINY: poslanci sú v parlamente rozdelení do politických skupín a pri rozhodovaní a hlasovaní rozhoduje skôr táto politická ako národná príslušnosť. Skupín alebo frakcií je momentálne sedem, po voľbách môže prípadne vzniknúť nová či zaniknúť niektorá z existujúcich.
Najsilnejšou skupinou je a podľa prieskumov aj ostane Európska ľudová strana-Európski demokrati (EPP-ED), ktorí mali doteraz 295 poslancov z kresťansko-demokratických a konzervatívnych strán. Jej lídrom v EP je Nemec Hans-Gert Pöttering. V tejto skupine budú pôsobiť slovenskí europoslanci za SDKÚ, KDH a SMK.
Druhá najsilnejšia je Strana európskych socialistov (PES) s 232 poslancami a druhé miesto si udrží zrejme aj po voľbách. Socialisti boli až do minulých volieb 20 rokov najsilnejšou frakciou. Skupina združuje socialistické, sociálno-demokratické a labouristické strany a na jej čele stojí Španiel Enrique Baron Crespo. V tejto frakcii chcú pôsobiť europoslanci zo strany Smer.
Treťou najväčšou skupinou je Európska federácia liberálnych, demokratických a reformných strán (ELDR) na čele so Škótom Grahamom Watsonom, ktorá má 67 poslancov a tiež by si mala svoje postavenie udržať. Jej člen Pat Cox je súčasným predsedom EP. V tejto frakcii budú pôsobiť europoslanci za ANO.
Ďalšou frakciou v EP sú spoločná skupina Európskej zjednotenej ľavice a Severskej zelenej ľavice (GUE/NGL) s 55 poslancami, tam budú pôsobiť slovenskí europoslanci z KSS. Skupina Zelení/Európska slobodná aliancia (V/EFA) má 47 poslancov, 30 kresiel patrí euroskeptickej Únii pre Európu národov (UEN) a 17 poslancov má tiež euroskeptická Európa demokracií a rôznorodosti (EDD).
Osobitnú skupinu tvoria nezaradení europoslanci, ktorých bolo v terajšom volebnom období 44. Na vytvorenie frakcie treba aspoň 16 poslancov zvolených za aspoň pätinu členských štátov. Niektorí analytici očakávajú, že by po týchto voľbách mohla vzniknúť frakcia krajne pravicových strán.
VÝBORY: činnosť parlamentu je rozdelená do 17 špecializovaných výborov, ktoré zasadajú väčšinou v Bruseli a pripravujú návrhy rozhodnutí a rezolúcií pre plénum.
Ide o nasledovné výbory: pre hospodárske a menové otázky, pre rozpočet, pre kontrolu rozpočtu (COCOBU), pre legislatívu a vnútorný trh, pre občianske slobody, súdnictvo a vnútorné záležitosti, pre kultúru, mládež a vzdelávanie, pre petície, pre práva žien a rovnosť príležitostí, pre regionálnu politiku, dopravu a turistický ruch, pre priemysel, zahraničný obchod, výskum a energetiku, pre rozvoj a spoluprácu, pre ústavné záležitosti, pre zahraničné vecí, ľudské práva a spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, pre sociálne veci a zamestnanosť, pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, pre rybolov, pre životné prostredie, zdravotníctvo a ochranu spotrebiteľov.
SÍDLA/PLENÁRNE ZASADNUTIA: Európsky parlament má tri oficiálne sídla, za čo čelí stále väčšej kritike. Oficiálnym sídlom je Štrasburg, kde sa však koná len 12-krát za rok štvordňové plenárne zasadnutie. Výbory a politické skupiny zasadajú ostávajúce tri týždne v Bruseli, kde sa tiež každý mesiac koná dvojdňové plenárne minizasadnutie. Časť administratívneho sekretariátu EP navyše sídli v Luxemburgu.
Tri sídla a najmä neustále sťahovanie tisícok poslancov, asistentov a úradníkov, ako aj ton dokumentov, stojí ročne 185 miliónov eur, po rozšírení náklady stúpnu na 203 miliónov. Hoci proreformní poslanci volajú po ustanovení jediného sídla v Bruseli, Štrasburg je zakotvený osobitným protokolom k Amsterdamskej zmluve z roku 1997 a na zmenu by bolo treba súhlas všetkých členských krajín, vrátane Francúzska.
Plenárne zasadnutia v Štrasburgu začínajú spravidla v pondelok o 17.00 h a trvajú do štvrtka. Najdôležitejšie hlasovania sú väčšinou v stredu od 12.00 do 13.00, vo štvrtok sa v rovnakom čase hlasuje najmä o nezáväzných rezolúciách smerovaných najmä k zahraničiu.
PRÁVOMOCI: EP bol pôvodne len poradným a kontrolným orgánom EÚ, jeho rozhodnutia boli nezáväzné a nemal zákonodarnú právomoc. Jeho názory k návrhom zákonov nemusela brať Európska komisia ani Rada EÚ do úvahy. Právomoci EP podstatne rozšírili Jednotný akt (1987), Maastrichtská zmluva (1993) a následná Amsterdamská zmluva (1997). Dnes má EP tri základné právomoci: zákonodarnú, rozpočtovú a kontrolnú.
Pri zákonodarnej ide a) o jednoduchú konzultáciu (jedno čítanie), kde parlament predkladá svoje stanovisko k návrhu EK pred jeho schválením v Rade EÚ, b) spoluprácu (dve čítania) - EP môže návrh zákona odmietnuť, ak Rada EÚ nevezme do úvahy jeho stanovisko z prvého čítania. Rada môže ale názor EP obísť, ak rozhodne jednomyseľne, c) spolurozhodovanie (tri čítania) ak EP odmietol návrh v druhom čítaní, pretože Rada nevzala do úvahy jeho pripomienky, nemôže byť rozhodnutie prijaté. S cieľom dosiahnuť kompromis pred tretím čítaním sa zvoláva tzv. zmierovací výbor zložený zo zástupcov EP, EK a Rady EÚ, d) nevyhnutný súhlas EP napríklad pri prijímaní nových krajín do únie, uzatváraní medzinárodných dohôd.
V rámci rozpočtovej procedúry EP schvaľuje rozpočet EÚ na základe predbežného návrhu komisie, ktorý schváli Rada EÚ a predloží ho do EP.
V rámci kontrolnej právomoci má EP právo odvolať Európsku komisiu, poslanci tiež ústne či písomne interpelujú členov EK a Rady EÚ a v spolupráci s Dvorom audítorov dohliadajú na finančné hospodárenie EÚ.
VOĽBY: Priame voľby do EP sa prvýkrát konali v roku 1979, dovtedy poslancov menovali jednotlivé členské štáty. Účasť na prvých eurovoľbách dosiahla 63 percent, odvtedy neustále klesá a pri predchádzajúcich v roku 1999 volilo len 49,4 percenta obyvateľov únie. Teraz sa podľa najnovších prieskumov očakáva účasť okolo 45-49 percent.
Voľby sa začnú 10. júna, keď pôjdu hlasovať obyvatelia Holandska a Británie, 11. júna budú nasledovať Íri a začnú sa dvojdňové voľby v Českej republike, 12. júna budú hlasovať Lotyši a Malťania, skončia sa voľby v ČR a začnú v Taliansku. V nedeľu 13. júna budú pokračovať voľby v Taliansku a uskutočnia sa vo všetkých ostávajúcich členských krajinách: Belgicku, na Cypre, v Dánsku, Estónsku, Fínsku, Francúzsku, Grécku, Litve, Luxembursku, Maďarsku, Nemecku, Poľsku, Portugalsku, Rakúsku, Slovensku, Slovinsku, Španielsku a Švédsku. Až po uzavretí posledných volebných miestností v poslednom štáte (13. júna o 22.00 h) môžu členské štáty začať so sčítavaním hlasov a zverejňovaním výsledkov.
Ustanovujúce zasadnutie novozvoleného Európskeho parlamentu sa uskutoční v Štrasburgu 20. júla.
(spravodajca TASR Robert Sermek) žab
