Brusel 5. júna (TASR) Košické sídlisko Luník IX je geto. Zoskupenie špinavých, rozpadávajúcich sa panelákov s preplnenými kontajnermi, rozbitými oknami, opustenými ihriskami a neosvetlenými zapáchajúcimi schodišťami je miestom, kde by nikto nechcel žiť. A predsa je domovom asi 5000 rómskych obyvateľov.
Týmito slovami začína rozsiahlu reportáž o problémoch Rómov v strednej Európe bruselský týždenník European Voice. V článku s názvom Nízky príjem a nízke postavenie: každodenná realita pre Rómov, prináša dva príbehy: negatívny zo smutne presláveného košického sídliska, pozitívny z maďarskej dedinky Halmaj.
Časopis pripomína históriu košického sídliska, ktoré postavili v roku 1980 s cieľom integrovať rómsku komunitu do väčšinovej spoločnosti. Ale nefungovalo to, nerómske obyvateľstvo sa postupne odsťahovalo a do začiatku 90. rokov bola segregácia realitou, hovorí Anna Mandulová, zástupkyňa riaditeľky detskej škôlky na Luníku IX.
Aj samotná škôlka dokazuje rozmer sociálnych problémov, ktorým čelia obyvatelia sídliska: je ohradená vysokým kovovým zábradlím, okná na prízemí sú zabednené kovovými platňami. Ale vo vnútri škôlky nevládne depresívna nálada, napriek špinavému okoliu, ktoré ju obklopuje, píše European Voice.
Deti sa veselo hrajú, spievajú, kreslia, prezliekajú sa do kostýmov. Chvíľu má človek pocit, že je v škôlke normálneho mesta kdekoľvek v Európe. Pohľad von však opäť vráti tvrdú realitu. Najdepresívnejšie na celom Luníku IX je takmer hmatateľný pocit beznádeje.
Podľa Mandulovej a ďalších predstaviteľov rómskej komunity väčšina ľudí zo sídliska nikdy neodíde. Len asi tretina detí, ktoré sem chodia do základnej školy, ukončí stredné vzdelanie. A aj tí, čo skončia, si len veľmi ťažko nájdu prácu, hovorí Mandulová. Nezamestnanosť na Luníku IX dosahuje hrozivých 99,8 percenta.
Ďalší obyvatelia sídliska hovoria podobné príbehy. Eva Zigová je jednou z mála šťastných, ktorá má prácu, je Rómka a pracuje v škôlke s Mandulovou. Bojí sa však, že jej syn nikdy nedostane šancu opustiť Luník.
Môj syn na budúci rok nastúpi na základnú školu a chcela by som ho poslať na nejakú inú, nie tu. Lenže školský autobus sem nechodí a mestská doprava je drahá, sťažuje sa.
Aj ona by chcela sídlisko opustiť, pretože sa tam necíti bezpečne. Opisuje časté bitky opilcov, najmä koncom mesiaca, keď ľudia dostávajú sociálne dávky. Toto miesto má veľmi zlú povesť, vodiči autobusov tu napríklad neotvárajú zadné dvere, pretože si myslia, že by Rómovia nezaplatili, pokračuje Zigová.
Dodáva, že ľudia zo sídliska čelia diskriminácii ostatných obyvateľov Košíc: Napríklad keď idem k lekárovi, je tam oznam, že pacientov z Luníka IX príjme až popoludní.
Mária Horváthová je ďalšou obyvateľkou sídliska, ktorá by odtiaľ najradšej vypadla. Žije s manželom a šiestimi deťmi v jednoizbovom byte bez okien hneď vedľa miestnosti s odpadkovými nádobami. Roky sa snažím presťahovať, necítim sa tu bezpečne. Je tu hluk a sú tu potkany, opisuje svoje životné podmienky.
Len 60 kilometrov od Košíc, na druhej strane slovensko-maďarských hraníc, je malá dedinka Halmaj, kde žije veľká rómska komunita. Rozdiel medzi Halmajom a zúfalým Luníkom IX však bije do očí, presúva sa European Voice do Maďarska.
Hoci ani v Halmaji nie je život ľahký a nezamestnanosť je stále vysoká (asi 40 percent u nerómskeho obyvateľstva, dvojnásobok u Rómov), predsa len človek má pocit, že úsilie o integráciu dvoch komunít bolo do veľkej miery úspešné.
Dedina má rómsku štvrť, ale tá sa príliš neodlišuje od ostatných častí. Sú tu dve alebo tri ulice, kde žijú Rómovia, ale nie je tu skutočná segregácia. Ľudia si vybrali, že chcú žiť takto, nikto ich nenútil, vysvetľuje líder miestnych Rómov Elemér Horváth.
Halmaj je podľa neho jedinou dedinou v širokom okolí, kde spolužitie dvoch komunít funguje tak dobre. Jedným z dôvodov, prečo je to v Halmaji možné a na Luníku IX nie, je zrejme skutočnosť, že v maďarskej dedine ide o skutočne malú komunitu, zamýšľa sa European Voice, podľa ktorého tam žije 1800 obyvateľov, z toho 360 Rómov. Väčšina z miestnych Rómov tam tiež už dlhé roky vlastní malé domčeky. Typickým príkladom integrácie sú manželia Dezso a Mária. On je Róm, ona nie. Mali sme zo začiatku isté problémy v našich rodinách, ale teraz je všetko v poriadku, spomína Dezso. Majú spolu tri deti a práve dokončujú nový dom. Na diskrimináciu sa nesťažujú.
Ani podľa ďalšieho obyvateľa Gyulu Sándora nie je diskriminácia veľkým problémom, život Rómov sa však v Maďarsku po páde komunizmu veľmi zhoršil. Vtedy sme mali všetci prácu a veci neboli také drahé. Teraz by každý chcel pracovať, ale nemáme šancu. Nie sme leniví, len nemáme žiadne šance, hovorí.
Luník IX a Halmaj sú len dva príklady, ako žije rómska komunita v strednej a východnej Európe. V nových členských štátoch únie a Rumunsku s Bulharskom, ktoré vstúpia v roku 2007, žije sedem až deväť miliónov Rómov, pripomína European Voice.
Je nad slnko jasné, že Rómovia čelia oproti ostatnému obyvateľstvu únie obrovským problémom. A pokus vyriešiť ich je zrejme najväčšou sociálnou výzvou, akej musí nová EÚ čeliť, uzatvára bruselský časopis.
(spravodajca TASR Robert Sermek) žab
