Washington 4. júna (TASR) - Z dvojitej sondy Cassini-Huygens žiari Saturn ako mesiac v splne. Sonde zostáva prekonať len maličkosť - 15 miliónov kilometrov - kým na prelome júna a júla ako prvé človekom vytvorené teleso vstúpi do systému druhej najväčšej planéty slnečnej sústavy.
Sonda sa prešmykne medzi dvoma prstencami okolo Saturna, označenými ako F a G, a v nasledujúcich štyroch rokoch podľa amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) okolo planéty obehne 76-krát.
Vedci stojaci za spoločným projektom Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a NASA na túto chvíľu čakajú takmer sedem rokov. Sonda na cestu dlhú 3,5 miliardy kilometrov vyštartovala 15. októbra 1997. "Emócie sú vybičované, panuje veľké vzrušenie," povedal vo štvrtok vo Washingtone vedúci projektu Cassini pri NASA Robert Mitchell. "Sme veľmi optimistickí," povedal David Southwood, vedecký riaditeľ ESA v kontrolnom stredisku v nemeckom Darmstadte.
Na prestížnom projekte pracuje 260 vedcov z USA a 17 európskych krajín. Mitchell prisľúbil, že od 1. júla bude k dispozícii množstvo fascinujúcich obrázkov a spektakulárnych vedeckých výsledkov, keďže žiadna sonda sa doposiaľ tak blízko k prstencom Saturna nedostala.
Prstence sú pre vedcov záhadou od roku 1610, keď ich objavil Galileo. Prvé presnejšie informácie poskytli v rokoch 1980-81 americké sondy Voyager. Keďže Cassini-Huygens sa k šiestej planéte slnečnej sústavy dostane oveľa bližšie, vedci rátajú s prísunom nových dát.
Podľa NASA je Saturn a systém jeho prstencov miniatúrnym modelom ranej doby existencie slnečného systému a preto by mohol prispieť k objasneniu, ako vznikli planéty slnečnej sústavy. Vedci očakávajú aj informácie o veku a presnom zložení žiariacich prstencov Saturnu. Sonda na planéte pristáť nemôže, keďže obrovský tlak atmosféry by ju zničil.
Cassini-Huygens sa na úvod misie oboznámi s dvoma z 31 známych mesiacov Saturna. Najprv, 11. júna vo vzdialenosti len 2000 kilometrov preletí okolo 220-kilometrového Phoebe, ktorý je od materskej planéty najvzdialenejší.
Neskôr, 24. decembra amerického a 25. decembra európskeho času, sa oddelí kapsula Huygens, ktorá sa 14. januára 2005 ponorí do atmosféry mesiaca Titan. Titan je najväčším mesiacom Saturna a druhým najväčším v slnečnej sústavy. V roku 1655 ho objavil Holanďan Christian Huygens (1629-1695), po ktorom malú kapsulu vyvinutú ESA pomenovali.
"Titan je ako stroj času, ktorý nás vezme späť, aby sme videli, ako mohla niekedy dávno vyzerať Zem," povedal Dennis Matson z kalifornského Jet Propulsion Laboratory (JPL).
Predpokladá sa, že pomery panujúce na Titane s jeho hustou dusíkovou atmosférou sú porovnateľné so situáciou na Zemi pred štyrmi miliardami rokov. Presnejšie charakteristiky sú však ukryté pod nepreniknuteľným červenkastým závojom prachu. Vzhľadom na teploty mínus 179 stupňov Celzia vedci nerátajú so stopami života.
Podľa ESA sonda Huygens bude po tvrdom pristátí fungovať len krátko. Garantované sú tri sekundy, vedci dúfajú v 30 minút.
