Praha 7. marca (TASR) - Nedávna kríza v Českej televízii (ČT) odštartovala lavínu štrajkov v ostatných verejnoprávnych televíziách po celej Európe. Nedostatok peňazí, zbytočne vysoké počty zamestnancov, snaha politikov ovládať médiá verejnej služby, to všetko vedie k vlne protestov televíznych pracovníkov.
Kríza sa dotýka najmä postkomunistických štátov stredoeurópskeho regiónu. Hlavnú rolu pritom hrá nedoriešený vzťah verejnoprávnych televízií a politických strán, ktoré sú momentálne pri moci. Väčšina štátov tento problém rieši vznikom mediálnych rád, ktoré sú zodpovedné parlamentu, prípadne vláde. Problém však nastáva pri voľbe členov týchto rád. Tá býva často napádaná ako spolitizovaná.
Už dva roky pred krízou v ČT prepukol boj o nezávislosť verejnoprávnych médií v Maďarsku, kde sa vládna strana FIDESZ pokúšala ovplyvňovať radu verejnoprávnej televízie MTV. FIDESZ potreboval zlepšiť svoj mediálny obraz, na čo pochopiteľne nemohol použiť komerčné stanice, ale verejnoprávnu televíziu, ktorá je do istej miery závislá od politikov.
Diváci MTV tak mohli trikrát v jedinom mesiaci vidieť v hlavnom vysielacom čase ten istý prejav premiéra Viktora Orbána, v ktorom hodnotil stav krajiny a jej pripravenosť vstúpiť do Európskej únie. Pre nevyplácanie miezd sa v januári tohto roku vzbúrili zamestnanci regionálnych redakcií MTV v Pécsi a Szegede. Tí nedostávali svoj plat už od septembra minulého roku. Proti obsadeniu rady verejnoprávneho rozhlasu kandidátmi vládnucej pravice vlani v Budapešti protestovalo dokonca niekoľko tisíc ľudí.
Rozhlasovú verejnoprávnu krízu prežíva aj Bulharsko. Zamestnanci rozhlasovej centrály v Sofii koncom januára odmietli pustiť do budovy novozvoleného riaditeľa Ivana Borislavova. Verejne pritom deklarovali, že budú postupovať podľa vzoru svojich kolegov z Českej televízie. Borislavov, ktorému zamestnanci vytýkali najmä nedostatok skúseností s vedením takej inštitúcie, ako je verejnoprávny rozhlas, nakoniec - podobne ako bývalý šéf ČT Jiří Hodač - skolaboval.
Poľská verejnoprávna televízia TVP zasa čelila kritike dnes už bývalého hovorcu vlády Jaroslawa Sellina, ktorý ju obvinil z toho, že jej spravodajstvo nie je nezávislé. Podľa Sellina redaktori vnášajú do spravodajstva svoje ľavicové názory. Proti tomu sa ostro ohradil šéfredaktor spravodajstva Jacek Snopkiewicz. Mediálni experti však dávajú za pravdu Sellinovi. V ľavicovom zmýšľaní redaktorov však nevidia problém, pretože sa tým podľa ich názoru vyvažuje skutočnosť, že v poľskom parlamente má väčšinu pravica.
Všeobecným problémom postkomunistických verejnoprávnych médií a najmä televízie, je boj s komerčnými stanicami. Napríklad česká Nova obsadila polovicu celého televízneho trhu a svojím ostrým prístupom donútila verejnoprávnu Českú televíziu k bulvarizácii. Podobné trendy sú cítiť i v Poľsku a Maďarsku. Verejnoprávne televízie sú pritom v nevýhode, pretože oproti komerčným staniciam majú veľmi obmedzenú možnosť vysielať reklamu. Ich príjem potom do značnej miery závisí od koncesionárskych poplatkov, ktorých výšku schvaľuje parlament. A tým sa kruh ich závislosti od aktuálneho rozloženia politických strán v parlamente uzatvára.
(spolupracovník TASR Jan Potůček) vk ed
