Americká verejnosť podporovala vojnu v Iraku v domnienke, že Bush mal dobrý dôvod tam ísť a jasnú predstavu o tom, ako sa dostať von, píše Economist v úvode komentára. Ale viac ako rok od začiatku vojny jej podpora medzi americkými voličmi rapídne klesá a s tým aj šance Georgea Busha na úspech v nadchádzajúcich prezidentských voľbách.
Keď sa v Iraku nenašli zbrane hromadného ničenia, zdalo sa, že existuje aspoň ešte jeden dôvod pre prítomnosť koaličných vojsk v tejto arabskej krajine - a to dar slobody irackému ľudu.
Intenzita násilia v Iraku ale znamená, že z nej už nemožno obviňovať len zahraničných teroristov napojených na al-Káidu alebo zadný voj zúfalých prívržencov režimu Saddáma Husajna. Veľký počet Iračanov už jednoducho prítomnosť amerických vojakov v krajine nevíta, pokiaľ vôbec niekedy boli radi, že Američania do Iraku prišli.
Ak sa k tomu pridá škandál okolo mučenia irackých väzňov Američanmi, potom frázy, že Američania obetujú životy svojich vojakov pre dôvody, na ktoré môžu byť hrdí, možno utrpia smrteľnú ranu.
Economist pripomína prejavy prezidenta Busha, ktorými sa snažil presvedčiť nedôverčivých Američanov, že všetko ide podľa plánu, ktorý je najlepší zo všetkých možných alternatív. Bush ale podľa týždenníka zbytočne preháňal a aj teraz kladie príliš veľký dôraz na odovzdanie moci dočasnej irackej vláde.
Plán na vytvorenie dočasnej vlády je na papieri dobrý - ako každý iný. Bushovi však rovnako ako v predchádzajúcich fázach irackej ságy hrozí, že svoje argumenty preženie. A v súboji s realitou by sa Iračania mohli ocitnúť na strane porazených, varuje Economist amerického prezidenta.
