Belehrad 3. júna (TASR) - Vzťahy medzi Bruselom a Belehradom ochladli. Pestrú srbskú vládnu koalíciu hodnotí EÚ ako problematickú. Podľa predstaviteľa európskeho spoločenstva v Srbsku Geoffreyho Barretta za vlády Zorana Djindjiča bol vzťah Belehradu k EÚ jasnejší a priamočiarejší. Vláda Vojislava Koštunicu sa k začleneniu do EÚ hlási síce slovami svojho vyhlásenia, ale jej skutky zámer nepotvrdzujú.
Preto bude cesta Srbska do EÚ dlhšia než jeho susedov. Macedónsko podalo žiadosť o vstup do spoločenstva v marci tohto roku. Chorvátsko dostalo v apríli súhlas na začatie predvstupových rokovaní a v roku 2007 chce vstúpiť do EÚ spolu s Rumunskom a Bulharskom. Albánsko rokuje s Bruselom o obsahu asociačnej dohody pre západný Balkán. Bosna a Hercegovina by chcela tieto rokovania otvoriť ešte pred koncom tohto roku.
Srbský vicepremiér Miroljub Labus konštatoval, že voľná únia dvoch republík, Srbska a Čiernej Hory, ani tri a pol roka po dosiahnutí demokratických pomerov v krajine nesplnila podmienky na začatie prístupového procesu do EÚ. Jedným z dôvodov, prečo je to tak, je chýbajúca legitímnosť tohto štátneho útvaru. Je pokladaný za výmysel Bruselu.
Aby nedošlo k destabilizujúcim zmenám štátnych hraníc po skončení Miloševičovho režimu, Čierna Hora nedostala podporu na vyhlásenie štátnej nezávislosti. Avšak vláda čiernohorského premiéra Mila Djukanovča na nej trvá a čaká na koniec tri a polročnej lehoty, po ktorej sa môže uskutočniť referendum o nezávislosti tejto republiky. Jeho výsledok sa však nedá predpovedať, lebo 630.000 Čiernohorcov nie je jednoznačne rozhodných, či podporia kurz vlády na oddelenie sa od Belehradu.
Brusel trvá na tom, že obe časti spoločného štátu musia harmonizovať svoje štátne mechanizmy. Dve ekonomiky s dvoma centrálnymi bankami, internými hranicami a vlastnými colnými systémami sa musia spojiť do jedného celku a vytvoriť spoločný hospodársky priestor. Obe časti štátu však touto požiadavkou pokladajú za ohrozené svoje ekonomické záujmy.
Profesor politických vied Jovan Teokarevič sa domnieva, že v Srbsku a Čiernej Hore nie je ani tak problémom štátne spojenie ako chýbajúca politická vôľa. Barrett dáva za príklad Chorvátsko. Povedal, že dvere do EÚ budú pre Záhreb otvorené doširoka, lebo do EÚ chce vstúpiť.
