Budapešť 2. júna (TASR) - Česká verejnosť ešte stále rôzne posudzuje osobu bývalého prezidenta Edvarda Beneša, píše dnešné vydanie maďarského pravicového denníka Magyar Nemzet a pripomína pohnútky, ktoré Beneša viedli k protinemeckým a protimaďarským dekrétom.
Beneša popri Tomášovi G. Masarykovi považujú Česi za jedného zo zakladateľov Československa. Tí, ktorí hodnotia jeho politickú kariéru však poukazujú na to, že v závere svojho života sa musel postaviť zoči-voči neúspechom politiky, ktorú realizoval - s prijatím mníchovského rozhodnutia, so stratou dôvery západných spojencov, potom po roku 1945 s "takpovediac ústavným" prevzatím moci komunistami.
Podľa niektorých českých historikov hlavným cieľom národnej a sociálne revolúcie vyhlásenej Benešom a vládou takzvaného Národného frontu bolo vysťahovanie Nemcov a Maďarov, zhabanie ich majetku, živenie triedneho boja a národnej nenávisti, píše v denníku autor Mátyás Somogyi.
Jeho neslávne známe dekréty verne zobrazujú jeden z jeho výrokov z májového prejavu v roku 1945, v ktorom Beneš zdôraznil dôležitosť likvidácie nemeckého obyvateľstva v Česku a maďarského na Slovensku. Vykonanie likvidácie podľa jeho vtedajších slov dobre poslúži vytvoreniu jednotného národného štátu Čechov a Slovákov, pripomína Magyar Nemzet.
Benešovu činnosť v období rokov 1945-48 posudzujú českí politici vyvážene a opatrne. Považujú ho za štátnika, ale rýchlo dodávajú, že jeho veľkou chybou bolo, že budúcnosť Československa spájal so Sovietskym zväzom.
Jeho priaznivci ho vychvaľujú za dekréty, vysťahovanie Nemcov, ako aj to, že po mníchovskej dohode sa krajina nezmenila na krvavé bojisko.
