Paríž 1. júna (TASR) V Nemecku, vo Francúzsku, Dánsku a Rakúsku sa vstup Turecka do Európskej únie stal jednou z tém kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu (EP). Vstup Turecka do EÚ však nie je v kompetencii EP.
Rozšírenie EÚ o desať nových štátov znova nastolilo otázku hraníc EÚ i to, či je vhodné, aby sa moslimská krajina so 72 miliónmi obyvateľov stala členom únie, pripomína v analýze francúzska agentúra AFP.
Kresťanskodemokratická opozícia v Nemecku sa počas kampane pred voľbami do EP, stanovenými na 10. až 13. júna, vyslovila proti vstupu Turecka. Vo Francúzsku sa konzervatívna väčšina odklonila od názorov prezidenta Jacqua Chiraca obhajujúceho prijatie Turecka do EÚ. Aj konzervatívne alebo krajne pravicové strany v Dánsku i v Rakúsku sa v kampani postavili proti členstvu Ankary v eurobloku, ale v ostatných členských štátoch sa táto záležitosť nestala témou diskusie.
EP, ktorý vzíde z júnových volieb, sa nebude môcť vyjadriť k začatiu prístupových rokovaní s Tureckom. Rozhodnutie o tom patrí rade prezidentov a predsedov vlád, ktorí sa stretnú na summite v decembri na základe októbrového odporúčania Európskej komisie.
Nikde inde nie je pritom vstup Turecka do únie taký dôležitý ako v Nemecku, kde žije 2,5 milióna Turkov - najviac spomedzi európskych krajín. Dve najväčšie politické strany však nato majú rozdielne názory: kresťanskodemokratickí poslanci v EP už vlani avizovali, že kampaň zamerajú proti vstupu Ankary do únie. Sociálni demokrati naopak podporujú prijatie Turecka.
Predsedníčka Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Angela Merkelová vo februári navrhla Ankare, aby na uspokojila s privilegovaným partnerstvom namiesto riadneho vstupu do únie, čo však tureckí predstavitelia odmietli.
Merkelovej návrh našiel pokračovateľov, keď ho zopakoval väčšinový vládny Zväz za ľudové hnutie (UMP) vo Francúzsku. Aj vedúci predstavitelia Rakúskej ľudovej strany konštatovali, že si nevedia predstaviť vstup Turecka do EÚ.
Podľa Alexandra Lefebvra z Francúzskeho ústavu pre medzinárodné vzťahy v téme Turecko a jeho vstup do únie sa prejavuje veľký rozdiel medzi oficiálnymi prejavmi a realitou verejnej mienky.
Od uzatvorenia asociačných dohôd v roku 1963 sa politika národných vlád a Európskej komisie zameriavala na potvrdzovanie podpory Ankare v jej ambíciách, pričom EÚ sa zároveň usilovala získavať čas. Avšak verejná mienka viditeľne nie je ochotná v súčasnosti akceptovať členstvo Turecka v EÚ, uviedol Lefebvre.
Turecká vláda oficiálne nereaguje na predvolebnú kampaň v jednotlivých štátoch únie, sústreďuje sa na reformy, ktoré musí vykonať, aby bolo možné krajinu prijať do únie. Vládny kabinet v Ankare aj verejnosť majú obavy, že aj keď urobia všetko potrebné, do EÚ ich "vstúpiť nenechajú.
