Európske voľby budú najväčšie v doterajšej histórii: uskutočnia sa prvýkrát v 25 členských štátoch, vrátane Slovenska, a zvolení poslanci budú počas päťročného volebného obdobia zastupovať viac ako 450 miliónov obyvateľov.
Voľby sa uskutočnia 10. júna v Británii a Holandsku, 11. júna v Írsku, 11.-12. júna v Českej republike, 12. júna v Lotyšsku a na Malte, 12.-13. júna v Taliansku a 13. júna na Slovensku a v ostatných 17 členských štátoch únie.
Očakáva sa, že v novom parlamente, ktorý bude mať 732 členov, si najsilnejšie postavenie udrží Európska ľudová strana, v rámci ktorej sú združené konzervatívne a kresťansko-demokratické strany. Druhé miesto by si mali udržať socialisti, treťou najväčšou silou v EP ostanú zrejme liberáli.
S príchodom desiatich nových krajín, v ktorých silnejú euroskeptické názory, sa však podľa analytikov môže posilniť aj zastúpenie euroskeptických či krajne pravicových strán v europarlamente.
Na Slovensku má podľa predvolebných prieskumov najlepšie šance strana Smer, ktorá sa chce zaradiť v EP k socialistom. Zo 14 slovenských kresiel by mala získať najviac. Viac ako jedného europoslanca získajú tiež zrejme HZDS, SDKÚ, prípadne SMK, o zvyšné kreslá sa podelia ostatné parlamentné či mimoparlamentné strany.
Veľkým otáznikom zostáva účasť voličov, ktorá neustále klesá od prvých eurovolieb v roku 1979. Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometer sa na voľbách určite zúčastní len 45 percent oprávnených voličov, pričom na Slovensku má byť tretia najnižšia účasť s 27 percentami.
Tieto čísla znepokojili predsedu EP Pata Coxa i Európsku komisiu. Naliehavo preto vyzvali obyvateľov únie, aby k urnám prišli a zvolili si svojich zástupcov.
Tí však nemôžu každodenný život ľudí ovplyvňovať tak, ako poslanci národných parlamentov. Europarlament v uplynulých desaťročiach síce posilnil svoje právomoci, ale tie sú stále ďaleko za mocou národných parlamentov.
V politickej oblasti je najväčšou úlohou EP kontrolovať činnosť Európskej komisie, jej členovia vystupujú pred poslancami prakticky každý týždeň, či už vo výboroch alebo v pléne. Parlament má tiež právo odmietnuť navrhovaného predsedu EK, ktorého vyberú členské štáty, a vysloviť nedôveru komisii.
V legislatívnej oblasti parlament od roku 1992 spolurozhoduje s Radou ministrov EÚ (členskými štátmi). Navrhované a radou dohodnuté smernice sa často z parlamentu vracajú členským štátom s množstvom zmien.
Najväčšou právomocou EP je schvaľovanie rozpočtu únie, ktorý každoročne dosahuje okolo 100 miliárd eur. Schvaľuje tiež zahraničné dohody EÚ a zmluvy o pristúpení nových krajín.
V zahraničnej politike slúži EP skôr ako morálna autorita. Prijíma nezáväzné rezolúcie, ktorými vyjadruje svoj názor na udalosti vo svete, situáciu v oblasti ľudských práv a podobne.
Parlament, ktorý Európania zvolia 10.-13. júna, bude mať na základe Zmluvy z Nice 732 poslancov. Ich počet prijatím Rumunska a Bulharska v roku 2007 zvýši na 786.
Keďže parlamentu sa v končiacom volebnom období nepodarilo s členskými štátmi dohodnúť na štatúte europoslancov, tí budú mať naďalej rôzne platy odvodené od zárobkov poslancov národných parlamentov.
Lotyšský europoslanec bude tak zarábať 11-krát menej ako jeho taliansky kolega, aj kde odvedie dvojnásobnú robotu. Z doterajších krajín zarábajú najviac práve talianski europoslanci (asi 11.000 eur mesačne), najmenej španielski (asi 2600 eur).
Z nových štátov budú najviac dostávať Slovinci a Cyperčania, najmenej Lotyši. Slovenskí europoslanci budú patriť s okolo 2100 eurami medzi lepšie platených nováčikov.
(spravodajca TASR Robert Sermek) dem
