Karol Polák prevzal vo februári 2001 Cenu fair play za propagáciu slovenského futbalu. O politike hovorí, že tam fair play neexistuje - preto nevolí. Do kampane pre HZDS sa síce raz zapojil, no nestálo mu to za to - dlhujú mu pol milióna. Dnes už bývalý športový komentátor odišiel z STV v roku 1991 pre peniaze a novú perspektívu - podľa jeho slov si jedna stávková kancelária kúpila jeho meno, popularitu a konexie. FOTO - TASR
Karol Polák tvrdí - s politikmi netancujem. V roku 1998 sa dal nahovoriť na účinkovanie v predvolebnej kampani HZDS Do toho!, no hnutie ho oklamalo. Dodnes dlhuje bývalému športovému komentátorovi pol milióna korún.
Za vystupovanie v kampani mu vyplatili 100-tisíc, zvyšok je v nedohľadne. Lukratívnu zmluvu na 600-tisíc korún mu ponúkol poradca exministra kultúry Ivana Hudeca a bývalý intendant Turčianskeho kultúrneho centra Milan Boršč.
Ministrov poradca: nedôveryhodný muž
Hudecov človek Boršč mal Polákovi podľa zmluvy vyplatiť 20-tisíc korún po každom z tridsiatich vystúpení. Polák však vtedy nebral vážne reči, že hoci je jeho zmluvný partner poradcom Mečiarovho ministra kultúry, v turčianskom regióne nemá povesť dôveryhodného partnera.
Milan Boršč už vtedy fyzickým osobám a firmám dlhoval státisícové sumy.
Polák: "Nebral som vážne varovania známych z politických kruhov, aby som si na jeho sľuby dal pozor. A doplatil som na to. V zmluve bolo uvedené, že peniaze dostane po každom vystúpení. "Nestalo sa, no Boršč ma stále uisťoval, že je všetko v poriadku."
"V polovici kampane som mu prestal dôverovať a upozornil som ho, že všetko poviem pred ľuďmi na mítingu v Martine za účasti Vladimíra Mečiara." Pár hodín potom sa Boršč objavil u Poláka v hoteli a dal mu doteraz jedinú splátku - 100-tisíc korún. Polák si pritom sám platil hotel. Noc ho stála dvetisíc korún a býval tam 30 dní. "Tých 100-tisíc mi ledva pokrylo náklady. Zobral som si neplatené voľno, takže v práci som nezarobil ani korunu, a prišiel som aj o niekoľko zaujímavých pracovných ponúk."
Po dvoch týždňoch od skončenia kampane dostal od Boršča dlžobný úpis, v ktorom priznáva, že Polákovi dlží pol milióna korún. Záväzok splatiť sumu do stanoveného termínu - teda do augusta 1999 - však nesplnil.
O celej záležitosti sa Polák rozprával aj so šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom. "Skončilo sa to iba pri úsmevoch, nič sa nevyriešilo." Peniaze sú nedobytné. Podľa hovorcu HZDS Igora Žvacha o prípade na ústredí nič nevedia, "veľa ľudí sa tam vymenilo".
Polák rezignoval, no HZDS mu neprekáža
Polák dnes na celú vec rezignoval. Od Boršča zrejme peniaze nedostane, ten má v Martine problémy so súdmi dodnes. "Čo mám robiť? Mám sa súdiť a platiť peniaze advokátom?"
Podľa vlastných slov má nedodržaných zmlúv od rôznych reklamných a umeleckých agentúr na stole viac. "Tu sa už niet s kým súdiť, nemám na to čas ani chuť. Bohužiaľ, tak to u nás funguje."
No jeho vzťah k HZDS je stále rovnaký. Aj k súčasným či bývalým predstaviteľom strany. "S Gašparovičom sa uznávame, Mečiar mi nič neurobil. Možno o celej veci ani nevedel. Vyčítam si však, že som naletel."
Prijal dokonca aj ďalšiu ponuku na politickú kampaň. "Oslovili ma, či nechcem robiť prezidentskú kampaň pre Rudolfa Schustera. Tykáme si ešte z čias, keď bol pracovníkom krajského národného výboru." Ponuku prijal, no nakoniec z toho nič nebolo, program sa zmenil.
"Prijal som to opäť najmä pre peniaze. Mnoho umelcov robí politické kampane a pochybujem, že z presvedčenia. Tak to bolo aj v mojich dvoch prípadoch."
Polák totiž voliť nechodí. Nebol voliť ani hlavu štátu. "Jednoducho nechcem byť klamaný, som za férovosť. Ako športový komentátor som presadzoval fair play, a to v politike neexistuje."
V otázkach politiky sa totiž označuje skôr za realistu ako za skeptika. "O politiku sa zaujímam ako o kabaret, zabávam sa na nej. Musím uznať, že niektorí politici sú naozaj dobrými komikmi."
NINA MICHALÍKOVÁ
