Washington 28. mája (TASR) - Čína rozšírila vlani svoje agresívne zbrojenie modernými raketami, lasermi pre narušenie satelitov a podzemnými zariadeniami, to všetko pre víťazstvo v prípadnom konflikte s Taiwanom a uplatnenie moci. Vyplýva to zo správy Pentagónu.
Peking má na Taiwan namierených vyše 500 balistických striel krátkeho doletu, časť z nich s vylepšenými systémami navádzania. Jeho vojenské výdavky vo výške 50-70 miliárd dolárov sú tretie najvyššie po Spojených štátoch a Rusku, uvádza v piatok zverejnená správa.
Výročné zhodnotenie čínskeho potenciálu, predložené americkému Kongresu, odráža hlboké znepokojenie Pentagónu nad ďalekosiahlou vojenskou transformáciou Číny a možnosťou, že sa jedného dňa stane protivníkom USA.
V rozpore s tým označil šéf diplomacie Colin Powell americko-čínske vzťahy za doteraz najlepšie a patrí k skupine amerických činiteľov a odborníkov, podľa ktorých dala "vojna" proti terorizmu Pekingu a Washingtonu spoločný dôvod pre spoluprácu.
"Rozhodné sústredenie sa na prípravu na konflikt v Taiwanskom prielive vyvoláva vážne pochybnosti o Pekingom deklarovanej politike snahy o mierové znovuzjenotenie (s Taiwanom) na základe modelu 'jedna krajina, dva systémy'," povedal vysoký predstaviteľ amerického ministerstva obrany.
Pridaním 75 rakiet ročne k silám rozmiestneným proti Taiwanu Čína vyvíja "donucovacie kroky" a "vytvára inherentne menej stabilnú situáciu", dodal predstaviteľ Pentagónu.
Podľa nej čínska armáda pod vplyvom ponaučení z vojny v Iraku prehodnocuje predpoklady o význame presných zásahov na dlhú vzdialenosť, nezávislých na pozemných silách, v prípadnom konflikte s Taiwanom.
Ďalšími "lekciami" ovplyvňujúcimi uvažovanie armády patria integrácia psychologických operácií, ako aj letecké a rýchle pozemné operácie zamerané proti nepriateľskému vedeniu, jeho schopnosti komunikovať a vôli bojovať.
Vojna posilnila rozhodnutie Číny urýchliť nákupy zdokonalenej informačnej technológie a mobility zbraní.
Zástupca Pentagónu pripustil, že krátkodobo sa Čína zameriava na Taiwan, no "prebieha tam niečo oveľa širšie a podstatnejšie".
Čína uskutočňuje "komplexnú, dobre plánovanú, dobre vykonávanú transformáciu" všetkých sektorov - vrátane zbraní, taktiky, doktríny a výcviku - a za 10-15 rokov by mohla mať vojenské sily na svetovej úrovni.
To sa spája s jej rastúcou ekonomickou silou, čoraz sebaistejšou úlohou vo svetových vzťahoch a rozšírenou spoluprácou s inými ázijskými armádami.
Od vojny v Perzskom zálive Čína rozšírila civilné a vojenské podzemné zariadenia pre ochranu veliteľských stredísk a raketových zariadení. Zdokonaľuje svoje vojenské vesmírne možnosti dvoma novými satelitmi, pokročilým snímkovaním a satelitmi pre elektronický spravodajský prieskum, uvádza správa.
Čínske nákupy zbraní v roku 2003 vzrástli o sedem percent. Hlavnými nákupmi bolo 24 ruských lietadiel Su-30 za miliardu dolárov a systémov zem-vzduch SA-20 za 500 miliónov dolárov.
