Mamaia 28. mája (TASR) - Rozšírenie EÚ o desať, prevažne bývalých socialistických krajín, neznamená pre Rumunsko vytvorenie nových bariér. Počas stretnutia stredoeurópskych prezidentov v čiernomorskom letovisku Mamaia to v rozhovore pre TASR povedal rumunský prezident Ion Iliescu.
Prezident vyhlásil, že Rumunsko je ostatných desať rokov ako asociovaný člen "de facto" členom únie. Od roku 1994 sa vzťahy s úniou prehlbovali a viac 70 percent obchodu Rumunska tvorí obchod s EÚ, zdôraznil.
Iliescu pripustil, že prijatie nových štátov môže vytvoriť určité problémy podnikom spolupracujúcim s partnermi v týchto krajinách, v rozšírení EÚ však treba hľadať nové príležitosti. Zároveň vyslovil presvedčenie, že Rumunsko sa členom EÚ stane v roku 2007 spolu s Bulharskom, pričom môže využiť aj skúsenosti Slovenska z procesu integrácie.
Vzťahy Rumunska a Slovenska označil za tradične veľmi dobré - ako pokračovanie vzťahov z čias existencie Československa, ktoré sa krátko po vzniku s Rumunskom a Juhosláviou spojilo v tzv. Malej dohode. "Vzťahy neboli nikdy zaťažené problémami alebo konfliktami. Naopak, vždy sme stáli na rovnakej strane barikády," povedal.
Aj po roku 1989 sú vzťahy veľmi aktívne a prebieha neustály politický dialóg medzi vládami, povedal Iliescu. Za dobré označil aj ekonomické vzťahy, aj keď pripustil, že v súvislosti s procesom transformácie na trhovú ekonomiku bolo obdobie menšej aktivity.
Rumunsko a Slovensko pred dvoma rokmi spájali aj spoločné výhrady voči maďarskému tzv. krajanskému zákonu, ktorý vyvolal napätie s Budapešťou. Tento problém sa medzičasom podarilo urovnať a Iliescu vyhlásil, že do budúcnosti nevidí žiadne problémy v otázke maďarskej menšiny v Rumunsku a vo vzťahoch s Budapešťou.
Pripomenul, že v Rumunsku majú všetky menšiny garantované zastúpenie v parlamente a ocenil dobrú spoluprácu úradov s maďarskou komunitou - tak na centrálnej, ako aj na miestnej úrovni.
"Napriek určitým problémom, ktoré sa objavili, myslím si, že sme pokročili dobrým smerom," povedal a vyzdvihol dobrú spoluprácu s Budapešťou pri eliminovaní zdrojov nedorozumení.
Dobrá spolupráca s Maďarskom sa prejavila aj v procese začleňovania Rumunska do NATO a Maďarsko tiež podporuje úsilie Rumunska o členstvo v EÚ, uviedol Iliescu.
V súvislosti s ambíciami Rumunska o integráciu do EÚ sa začiatkom roku z Bruselu ozvali varovné hlasy a spravodajkyňa Európskeho parlamentu Emma Nicholsonová dokonca požiadala o prerušenie rokovaní o vstupe pre údajnú neochotu Bukurešti uskutočňovať reformy. Nicholsonová poukázala na problémy s korupciou, justíciou a na kontroverziu okolo adopcií rumunských detí do zahraničia. Bukurešť reagovala zintenzívnením snáh - nedávno napríklad parlament adopcie do zahraničia zakázal - a komisár EÚ pre rozšírenie Günter Verheugen vyhlásil, že Rumunsko je opäť na ceste k členstvu v roku 2007.
Hlasy spochybňujúce schopnosť Rumunska vstúpiť do EÚ v roku 2007 označil za "názory niektorých skeptických ľudí".
Prvomájové rozšírenie EÚ o desať krajín bolo v histórii únie najväčšie z hľadiska počtu nových členov, pre blok však mali aj predchádzajúce rozšírenia veľké dopady, s ktorými sa musela vyrovnať, povedal rumunský prezident. Pokračovanie rozširovania zvýši ekonomický potenciál EÚ, z čoho bude profitovať samotná únia, dodal.
Za najväčší problém Rumunska v súvislosti so snahami o členstvo v EÚ označil Iliescu ekonomiku, pričom poukázal na rozdiely v hrubom domácom produkte a platoch obyvateľov. Z tohto dôvodu treba vytvárať nové pracovné miesta a bojovať proti nezamestnanosti, uviedol.
Zlá ekonomická situácia totiž núti mnoho Rumunov hľadať príležitosti v zahraničí, často ilegálnym spôsobom. Bukurešť preto pod tlakom a v spolupráci s EÚ prijala opatrenia, ktoré majú zamedziť ilegálnej migrácii Rumunov tým, že ak nesplnia stanovené podmienky, budú zastavení ešte pri odchode z krajiny.
Iliescu sa vyhol odpovedi na otázku, ako chce Rumunsko zabrániť odchodu svojich obyvateľov, ak sa v roku 2007 stane členom EÚ, v rámci ktorej platí voľný pohyb osôb. Riešenie problému migrácie vidí v zvýšení hospodárskej úrovne, k čomu môže prispieť aj členstvo v EÚ. Pripomenul, že rovnaké problémy mali dlhý čas aj krajiny ako Grécko, Portugalsko a Španielsko, ktoré sa medzičasom stali cieľom migrantov.
Okrem hospodárstva treba však zreformovať aj administratívu, bojovať s negatívnymi fenoménmi ako byrokracia a korupcie a prekonať slabosť inštitúcií, ktorá sprevádzala zmeny po roku 1989, uviedol Iliescu.
"Sme veľmi aktívni v posilňovaní zákonnosti, legislatívy, inštitúcií s cieľom zvýšiť ich autoritu a efektívnosť, aby bola (s EÚ) kompatibilná nielen naša ekonomika, ale aj spoločnosť," povedal.
Rumunsko sa spolu s Bulharskom pri nedávnom rozširovaní NATO stali prvými balkánskymi štátmi v aliancii. Iliescu rozšírenie NATO do regiónu juhovýchodnej Európy označil za veľmi dôležitý moment a faktor stability v oblasti.
Po útokoch v USA z 11. septembra 2001 sa Rumunsko stalo dôležitým spojencom Spojených štátov, ktoré využívajú základne na jeho území pri operáciách v Afganistane a Iraku.
Podľa Iliesca nemožno porovnávať dôležitosť členstva v NATO a spojenectva s USA. Tieto skutočnosti sú vzájomne prepojené a nemožno sa na ne pozerať oddelene, povedal. "Pri vstupe do NATO sme zlepšovali vzťahy so Spojenými štátmi a partnerstvo so Spojenými štátmi nám pomohlo vstúpiť do NATO," dodal.
Iliescu vyjadril presvedčenie, že na západnom Balkáne došlo k výraznému pokroku, osobitne v Bosne pri stabilizácii politickej klímy a pri fungovaní štátnych inštitúcií za účasti zástupcov všetkých troch hlavných etník.
V súvislosti s Kosovom, kde v marci došlo k násilnostiam medzi tamojšími Srbmi a Albáncami, rumunský prezident zdôraznil potrebu dialógu. "Toto je jediná cesta - podporovať dialóg medzi etnickými komunitami a eliminovať zdroje konfliktov a nedorozumení. Dúfame, že tento proces bude úspešne pokračovať a prinesie dobré výsledky," povedal Iliescu, ktorého krajina tento rok predsedá Procesu spolupráce v juhovýchodnej Európe.
