Bratislava 26. mája (TASR) - Napriek životnému jubileu - osemdesiatke, významný a populárny herec Ladislav Chudík stále nepovedal definitívne nie herectvu.
"Budem ešte istý čas dohrávať detektívku Agathy Christie A napokon nezostal už nik a Tančiareň, ale už sa do ničoho zvlášť nehrniem," povedal herec, ktorý oslavuje vo štvrtok. "Nechcem povedať, že neprijmem už nič, lebo ak by som mal síl, možno by som sa pokúsil napríklad o televízny film. Ale väčšinou som rozhodnutý, že bolo dobre a bolo dosť," dodal nezabudnuteľný predstaviteľ prevažne kladných hrdinov.
Chudík, ktorý má na konte stovky divadelných postáv a vyše 500 televíznych hrdinov, si špeciálne cení svoje úlohy vo veselohrách, komédiách a literárnych kabaretoch. "Primár Sova" nedokáže povedať, ktorá z postáv mu najviac prirástla k srdcu, ale kľúčovými sú pre neho Petruccio v Skrotení zlej ženy, či úloha v hre Po páde Artura Millera, úspech s Višňovým sadom, či inscenácia Zlatí chlapci.
Po 60-ročnej profesionálnej hereckej kariére už Chudík nemá nesplnené sny. "Keď sniť vieš, ale snom sa nepoddávaj, to je z Kiplingovej básne Keď, ja skutočne už nijaké zvláštne sny nemám," hovorí. "Mohol by som si ale vyrovnať účty vo vzťahu k okoliu, s kritikmi a recenzentmi, ktorí ma nazývali takým, alebo onakým," pousmial sa. "Osemdesiatnik sa díva na všetko z takého nadhľadu, že si povie, máš to zapotreby?" uzavrel.
Zo života si Chudík asi najradšej spomína na detstvo, ktoré prežil na strednom Slovensku v Hronci pri Čiernom Hrone. S rodičmi však býval len prvých 11 rokov života, lebo potom dochádzal do školy do Kremnice. Už štyri mesiace po maturite a bez ukončeného štúdia na konzervatóriu sa dostal do činohry SND, o dva roky v roku 1946 už hral v otváracom predstavení na Novej scéne Skrotenie zlej ženy.
K prvým Chudíkovým gratulantom patril premiér Mikuláš Dzurinda, ktorý na dnešnom stretnutí na Úrade vlády SR hercovi venoval na pamiatku reliéfny obraz starej Bratislavy. Gratulácie od svojich kolegov bude Chudík prijímať vo štvrtok po tom, čo odohrá v DPOH predstavenie Martina Hubu a Martina Porubjaka Tančiareň. K jeho jubileu mu domovská scéna pripravila výstavu vo foyer s dokumentáciou jeho najlepších postáv.
